NOVÉ ZÁMKY. "Jedna z bômb nám dopadla priamo do záhrady a zem z krátera zakryla náš bunker. Trvalo štyri hodiny, kým nás záchrancovia našli a polomŕtvych vykopali," opísal v minulosti, dnes už nebohý, Novozámčan František Daniel udalosti z druhej svetovej vojny.
Najbombardovanejšie slovenské mesto
Pred druhou svetovou vojnou boli Nové Zámky štvrtým najväčším mestom na území dnešného Slovenska. Žilo v nich 23 400 ľudí.
Potom však zmenili jeho ráz pohnuté dejiny. Trojnásobné bombardovanie i likvidácia židovskej komunity v nacistických plynových komorách spôsobili, že od roku 1938 do 1945 klesol počet obyvateľov na 13 400.
Dodnes sa o Nových Zámkoch hovorí ako o najbombardovanejšom slovenskom meste. V piatok 14. marca si mesto pripomenulo 80 rokov od najničivejšieho bombardovania.


Mesto, ktoré bolo v tom čase súčasťou Maďarska, sa na prelome rokov 1944 a 1945 stalo terčom troch mohutných bombardovaní americkými leteckými silami.
Počas nich prišlo o život štyritisíc ľudí, z 3394 obytných domov zasiahli bomby až 2023. O strechu nad hlavou prišlo 5800 obyvateľov, explózie zničili takmer všetky historické pamiatky.
Bomby typu RDX boli plnené hexogénom, takže bomby prerazili strechu a vybuchli až v priestoroch budov.
To radí Nové Zámky medzi európske mestá, ktoré boli počas druhej svetovej vojny najviac postihnuté bojmi. Preto museli byť po vojne z veľkej časti postavené nanovo.
Dôvodom bol strategický význam železničnej stanice. Mala dve depá pre lokomotívy a niekoľko dielní a opravovní. Boli schopné obslúžiť značné množstvo prepravy.

Ako dieťa prežil bombardovanie
Jedným z preživších bol aj František Daniel. Ako štvorročného ho na štyri hodiny "pochovala" bomba, ktorá dopadla vedľa bunkra v záhrade jeho rodičovského domu.
Postupom času začal študovať dokumenty súvisiace s bombardovaním.

Na fotke našiel vlastný hrob
Z archívu 15. americkej armády získal po rokoch obrázok fotený z výšky 3,5 kilometra.
Keď si ho priblížil, našiel svoj vlastný dom, bombovú jamu a aj úkryt, kde bol pri bombardovaní schovaný.

"Bol to vlastne môj hrob, pretože štyri hodiny som bol zaživa pochovaný. Bolo to zvláštne pozerať sa na obrázok, kde som pochovaný a nado mnou sú kubíky zeminy,"opísal v roku 2019 nepríjemné pocity.
"Zahynulo asi 400 ľudí nachádzajúcich sa v okolí železničnej stanice a priľahlej obytnej štvrti. Okrem toho boli zasiahnuté ulice G. Bethlena, Cyrilometodská, T. G. Masaryka a SNP. V roku 1944 sa tieto ulice nazývali Naszvadi, Bethlen Gábor, Horthy Miklós, Szt. Anna út.," prezradil František Daniel.

Bomba trafila deti
Lívia Hoffmanová počas vojny pracovala na krajskom súde. Prežila dve bombardovania Nových Zámkov, na to tretie v marci 1945 však do smrti nezabudne.
"V pivnici bol veľká miestnosť. Po stranách boli lavice a v strede stôl. Počas náletu sa pri ňom hrali dvaja šesť až sedemroční chlapci," zaspomínala pred jedenástimi rokmi.
"Jedna bomba zatriasla celou budovou, všetko padalo a my sme utekali, kade sa dalo. Keď sme sa vrátili, nepustili nás do domu. Jedna bomba spadla priamo do pivnice na ten stôl a zabila oboch chlapcov."

Najničivejšie bolo tretie
Prvé bombardovanie prežili Novozámčania 7. októbra 1944. Za 37 minút zhodilo 164 lietadiel 359 ton bômb, hlavným cieľom bol železničný uzol. Cieľom bolo jeho vyradenie, keďže sa používal na prepravu vojenských transportov. Zahynulo dvetisíc ľudí, okrem Novozámčanov aj náhodní cestujúci, nemeckí a maďarskí vojaci a najmä ruskí zajatci prapravovaní do zajateckých táborov.
Pri druhom bombardovaní 14. októbra 1944 zahynulo štyristo ľudí.

Najničivejšie bolo tretie bombardovanie 14. marca 1945. Trvalo 65 minút a o život prišlo 1600 ľudí. Americké letectvo zhodilo na mesto viac ako 150 ton trhavých bômb. Mnohé z nich padali do stredu mesta, kde zabili stovky civilistov.
Podľa dobových dokumentov mnohé obete nebolo možné identifikovať. Bolo ich toľko, že na výrobu rakiev museli požívať aj dosky z drevených plotov.
Okrem stanice boli pri ňom zničené historické budovy, radnica, arcibiskupský palác či hotel Zlatý lev, niekdajšie sídlo hradného kapitána.
Zmenilo tvár mesta
Vojnové bombardovanie zmenilo predovšetkým tvár centra mesta. "Zasiahnuté boli arcibiskupský palác, radnica, hotel Zlatý lev, neologická synagóga či neologická židovská ľudová a meštiacka škola," opísal historik Pavol Rusnák z Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch.
Obdobie od 1938 do 1946 poznačila veľká fluktuácia obyvateľov mesta. "Pre mesto to bolo katastrofálne obdobie. Museli odísť Česi, Maďari. Raz museli odísť tí, potom ďalší. Židov deportovali. Prišli obrovské demografické straty. Z toho sa muselo mesto vyhrabať," vysvetlil Rusnák.
Pripomína ho aj pamätník
Koncom októbra 2011 pribudol na cintoríne sv. Jozefa v Nových Zámkoch pamätný kríž na hromadnom hrobe obetí bombardovania.
Pred železničnou stanicou pred dvomi rokmi vztýčili desať metrov vysoký pomník v tvare pokrčených koľajníc.
"Koľajnice symbolizujú železnicu v Nových Zámkoch, ktorá bola dôvodom bombardovania nášho mesta, pri ktorom zahynulo štyritisíc ľudí. Denne tu premávali vojenské transporty. Vzhľadom na počet obyvateľov to bolo ešte výraznejšie než bombardovanie Drážďan. Nové Zámky boli z tohto hľadiska najbombardovanejšie mesto v Európe. Pokrčená koľaj symbolizuje aj prerušenú životnú koľaj obetí," vysvetlil František Daniel pri odhalení pomníka.
