Vonku sa zotmie a v byte ostane tma. Zakopávate o veci a nevidíte na písmenká v knihe. Všetky tieto problémy dnes vieme vyriešiť jednoduchým rozsvietením lampy. Umelé osvetlenie síce pomohlo svetovej ekonomike, no v skutočnosti má veľa negatív – nadmerne míňame elektrickú energiu, narúšame ekosystémy, ale aj ľudské zdravie. Najviditeľnejší problém je však ten, že prestávame vidieť hviezdy.
Prvý detailný Svetový atlas umelého osvetlenia nočnej oblohy ukazuje, že až tretina ľudí na svete na oblohe nevidí Mliečnu cestu. Atlas uverejnili minulý týždeň v odbornom časopise Science Advances.
„Je to prvýkrát v histórii ľudstva, keď sme stratili priamy kontakt s nočnou oblohou,“ povedal pre denník New York Times vedúci štúdie Fabio Felchi.
Globálny problém
„Pred dvadsiatimi rokmi trápilo svetelné znečistenie len astronómov,“ hovorí pre magazín Scientific American vedúci štúdie Fabio Falchi. „Podstatné je, že milióny rokov sa život odohrával polovicu času v tme a polovicu vo svetle. My sme teraz obklopili celú planétu v svetelnej hmle. Svetelné znečistenie sa stalo reálnym environmentálnym problémom v globálnom meradle.“
Znečistenie nočnej oblohy svetlom podľa posledných údajov zo satelitných snímok trápi až 99 percent populácie v Európe a Spojených štátoch. Mliečnu cestu pritom nevidí 60 percent Európanov.
Park tmavej oblohy
Na Slovensku má nočná obloha na väčšine územia dvoj- až štvornásobný jas oproti prírodnému pozadiu. Pri takomto osvetlení je obloha svetlá a Mliečna cesta sa síce dá vidieť, ale bez podrobností. Vo väčších mestách, ako Bratislava či Košice, má svetelný smog také vysoké hodnoty, že Mliečnu cestu nie je vidno nikdy. Nočná obloha je tam vždy svetlá ako pri splne Mesiaca.
Ak by ste si chceli na Slovensku pozrieť najčistejšiu nočnú oblohu, museli by ste navštíviť Park tmavej oblohy Poloniny. Ani tam však nenájdete skutočne tmavú oblohu. V obývaných miestach by ste ju našli len v Čade, Papui-Novej Guinei a na Madagaskare.
Autori štúdie očakávajú, že svetelné znečistenie sa ešte zhorší. Spôsobia to energeticky úsporné biele LED žiarovky, ktoré znečisťujú oblohu až 2,5-krát viac ako vysokotlakové sodíkové výbojky. „Je to správa, že prechod na lacné LED osvetlenie je kolosálnou politickou chybou“, hovorí pre Scientific American mestský ekológ Travis Longcore, ktorý nebol súčasťou štúdie.
Podľa autorov je riešením používanie LED osvetlením s teplejším svetlom, ale aj prísnejšie predpisy o umelom osvetlení v mestách.
