KAMENÍN. Slovenskí ochranári začali s podporou európskych zdrojov obnovovať vzácne slaniská pri obci Kamenín (okres Nové Zámky) na južnom Slovensku. Vďaka projektu Life+ na nich znovu zaviedli pastvu dobytka a prijali opatrenia na obnovu vodného režimu, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie a udržanie biodiverzity.
Vzácne slaniskové druhy sa začali vytrácať
„Slaniská sú veľmi špecifické spoločenstvá, ktoré sú ojedinelé nielen na Slovensku ale i v celej Európe. Podmienkou ich existencie je podzemná voda obohatená soľami, jej dostatočne vysoká hladina a presychanie pôdy v lete," vysvetlil Ján Šeffer, riaditeľ Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne, ktorý projekt realizuje spolu so Štátnou ochranou prírody a s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením (BROZ).
Na kamenínskom slanisku bol podľa neho v minulosti vybudovaný odvodňovací kanál, ktorý narušil vodný režim lokality. To spôsobilo zmenu ekologických podmienok, dôsledkom čoho sa začali vzácne slaniskové druhy vytrácať.
Obnovili pastvu, zasypali odvodňovací kanál
Aby sa predišlo zániku týchto európsky významných spoločenstiev, bolo potrebné obnoviť pastvu a zasypať odvodňovací kanál na okraji slaniska. Zároveň sa na 13 vybraných mikrolokalitách pristúpilo k odstráneniu vrchnej vrstvy pôdy, čo umožní vyzrážanie solí z podzemnej vody na povrchu pôdy a tým obnovu biotopov so slanomilnou vegetáciou a druhmi živočíchov na ňu viazaných.
Pastvou sa podarilo zlepšiť stav na 106 hektároch slaniska. „Lokalita Kamenínske slaniská desaťročia trpela absenciou tradičného hospodárenia – pastvy hospodárskych zvierat. V dôsledku toho zarastala vysokými bylinami a drevinami, ktoré menili podmienky na lokalite a postupne vytláčali vzácne slanomilné druhy," doplnil Pavol Littera z BROZ. Do projektu sa zapojili aj miestni farmári, ktorí začali v oblasti slaniska znovu pásť hospodárske zvieratá. Hovädzí dobytok, kozy aj mangalice udržiavajú nízky porast a bránia jeho zarastaniu.
Výsledky sú očividné
Opatrenia už prinášajú aj výsledky, keďže v obnovovanej lokalite vzrástol počet vzácnych slanomilných druhov, ako sú napríklad limonka gmelinová, kriticky ohrozená gáfrovka ročná či skorocel prímorský.
Podobné obnovné opatrenia uskutočňujú ochranári aj na ďalších deviatich lokalitách na juhu Slovenska. V Podunajskej nížine zaberali v 50-tych rokoch slaniská relatívne veľkú rozlohu, približne 8 300 hektárov, do súčasnosti sa zachovali už iba zvyšky na ploche asi 500 hektárov. Tie sú viac či menej negatívne ovplyvnené ľudskou činnosťou a postupne zanikajú.
Slaniskové biotopy patria medzi najohrozenejšie v celoeurópskom meradle, v rámci európskej legislatívy sú zaradené k európsky významným biotopom v kategórii prioritných. Na ich obnovu na Slovensku slúži projekt LIFE+ Obnova endemických panónskych slanísk a piesočných dún na južnom Slovensku.
