Klíčia, vyvíjajú sa, kvitnú, prinášajú semená a v rozpätí jedného roka zasychajú – to sú jednoročné rastliny. Pri trvalkách, rastlinách vegetujúcich na jednom stanovišti aj niekoľko rokov, to už nie je tak jednoznačné.
Dlhovekosť majú zakódovanú v genofonde- napríklad snežienky, modrice, gypsomilky, pivónie a podobne. Na jednom stanovišti bez ujmy na kvalite kvetov vegetujú aj 50 rokov, ba aj viac. Na druhej strane sú druhy, ktoré na záhone vydržia len niekoľko rokov, potom zdegenerujú, vyschnú a nedokážu obnoviť už vegetáciu (klinčeky, chryzantémy, niektoré druhy skalničiek).
Sú trvalky, ktoré kvitnutie v priebehu roka zopakujú (stračia nôžka, vlčí bôb, gypsomila, zvončeky karpatské, ruža). U mnohých z nich môžeme kvitnutie sčasti regulovať agrotechnickými zásahmi do ich biológie.
Zvyčajne sa to robí časovo vhodne nastaveným rezom. Napríklad, ak ho použijeme krátko po odkvitnutí, zabránime tým tvorbe semien, čo rastlinu vyprovokuje k opätovnému kvitnutiu. Niekedy sa to robí odstraňovaním pukov.
Tým môžeme kvitnutie zostávajúcich oddialiť o dva, tri týždne. U novozasadených, presadených trvaliek niekedy trvá dva až tri roky, než začnú kvitnúť a prinášať semená (pivónia).
Autor: P. Ország
