Kedy ste boli v Sýrii?
V Sýrii som bola v roku 2007 a potom ešte raz v roku 2009.
Bol to dlhšie trvajúci pobyt, alebo výlet s priateľmi, exkurzia do tejto ďalekej krajiny?
Výletom sa to nedá celkom nazvať, pretože už vtedy to bola krajina, kde samozrejme treba mať určité zázemie a nemožno sa vydať na cestu do krajín Blízkeho východu iba tak. Človek musí mať zázemie, musí mať nejakú podporu, musí byť pripravený, takže bola to 15 členná skupina ľudí. Súčasťou toho zájazdu, bol okruh nielen Sýriou, ale aj okruh Libanonom a Jordánskom s tým, že v Sýrii sme strávili dva týždne.
Čo vás motivovalo k výberu tejto krajiny?
Od detstva ma zaujíma história a špeciálne sa už niekoľko desaťročí venujem biblickej histórii. Boli to miesta, o ktorých som čítala, o ktorých som ako dieťa možno aj snívala, myslela som si, že ich nikdy neuvidím a potom som bola zvedavá na to ,akí sú ľudia v Sýrii v skutočnosti, pretože som čítala o ich mimoriadnej pohostinnosti, o ich mimoriadnych obchodných zručnostiach. Vrcholom mojej cesty bol Damašek.
Ako na vás vplývala ich kultúra ? Mali ste sa iste možnosť oboznámiť s ich zvykmi, kultúrou, vzdelanosťou.
Je to krajina, ktorá je rozdelená nielen nábožensky, ale aj etnicky. Ľudia žijú nie iba v mestách a dedinách, ale ešte stále zhruba pol milióna ľudí kočuje v púšti. Sú to nielen beduíni, ale aj občania Sýrie, ktorí sa ešte celkom nestotožnili s mestským životom, takže je to veľmi pestrá krajina. Je fakt, že všetci tí, ktorých som stretla, s ktorými som sa mohla rozprávať sa chovali nesmierne pohostinne, tešili sa že nás vidia, dokonca v Damašku to bolo až také komické, keď sa celé rodiny stretávali pred Mayovskou mešitou, keď videli, že prišli bieli ľudia. Začali nás fotiť tak, ako my v exotických krajinách sa snažíme nájsť nejakých ľudí, s ktorými sa môžeme fotografovať, tak oni sa chceli fotografovať s nami. Bolo to také milé: nosili nám rôzne darčeky, sladkosti, a vždy keď som sa s niekým stretla či už na ulici, alebo v obchodíku ,alebo sme sedeli v kaviarni, tak ľudia boli nesmierne milí, chceli sa zhovárať a čo bolo pre mňa veľmi zaujímavé a s čím som ani nepočítala, mala som pocit, ako keby hľadali cestu k Európanom. Vnímali nás viac, než my sme očakávali.
Aká bola strava v Sýrii. Bolo tam nejaké jedlo, pri ktorom ste si povedali, že keby boli u nás také suroviny, z ktorých bolo pripravované, že by ste si ho urobili aj doma?
Fakticky všetko. Sýrska kuchyňa je veľmi pestrá a je zaujímavá tým, že spája v sebe libanonskú kuchyňu, ktorá je taká proeurópska a židovskú. Je tam aj veľa prvkov arabskej kuchyne, napríklad humus, alebo veľa strukovín. Na druhej strane tým, že Sýria má relatívny nedostatok ornej pôdy, snažia sa využiť aj rastliny, ktoré nie sú celkom bežné a ktoré my ako Európania považujeme skôr ako burinu, alebo ako obťažujúce rastliny, oni z nich pripravujú chutné jedlá.
Vy,ako lekárka z odborného hľadiska i ľudského ako hodnotíte tamojšiu zdravotnú starostlivosť?
Ja na každej svojej ceste, keď navštívim takéto krajiny sa snažím stretnúť s lekármi, so sestrami, navštíviť nemocnice, prípadne aj ľudových liečiteľov, aby som videla, ako pracujú. Možno to porovnať so systémom, ktorý je bežný na Blízkom východe. Nájdete aj nemocnice a ambulancie, ktoré sú vybavené rovnako ako v Európe, ale aj ľudových liečiteľov, ktorí liečia trebárs rôznymi výťažkami rastlín, ktoré sú aj u nás bežné, ale napríklad aj škorpióním jedom, takže nájdete tam všetko.
Takže tá bežná starostlivosť je prístupná občanovi.
Je hradená. V Sýrii nie je zdravotné poistenie, tak ako u nás verejné zdravotné poistenie. Je možné uzavrieť poistku a potom čerpať benefity, ale väčšina ľudí poistku nemá, takže všetko si hradí sám.
Čo sa týka prírody a kultúrnych pamiatok, čo na vás najviac zapôsobilo a z čoho ste mali najväčšiu radosť, že ste mohli vidieť vlastnými očami, dotknúť sa kameňa múru niektorej stavby?
Čo sa týka prírody je celá Sýria neuveriteľne pekná, pretože tam vidíte oázy, púšte, ktoré sú kamenisté, nie tak ako si predstavujú Európania, že je tam piesok. Vidíte tam beduínov, ktorí pasú kozy a ja dodnes nechápem na čom, pretože tam nebolo vidieť žiadne rastliny, na druhej strane máte Damašek, ktorý je plný historickými pamiatkami, z ktorých žiaľ dnes už časť neexistuje. Máte tam pamiatky, ako napríklad Umajjovskú mešitu a ďalšie. Obrovským zážitkom pre mňa bola návšteva múzea v Damašku, vidieť tabuľky s klinovým písmom v originály. Úžasná bola Palmýra, ktorá bola prístupná pre turistu, kde ste si mohli pozrieť všetko a areál, ktorý má 50 hektárov. Mohlo sa tam chodiť na bicykli, ťavou i pešo. Bol to obrovský zážitok.
Na besede premietla pani Monika Palušková mnoho krásnych fotografií, aj takých kultúrnych pamiatok, ktoré už žiaľ neexistujú a priblížila fotografiami každodenný život ľudí.
Môže vás zaujímať:
