KOMÁRNO. V meste a jeho okolí rástlo kedysi viac statných stromov ako dnes. Medzi nimi však dlhé stáročia vynikal obrovský topoľ biely. Stál na najvýchodnejšom výbežku Alžbetinho ostrova, preto bol viditeľný zďaleka.
Jeho rozmery boli naozaj hodné úcty. Obvod jeho kmeňa – aspoň takýto údaj zaznamenala dobová tlač – meral osem metrov bez štrnástich centimetrov. Šiesti mocní chlapi mali čo robiť, aby sa im podarilo oblapiť jeho šiju. Rozvetvoval sa vo výške ôsmich metrov, jeho koruna mala priemer pätnásť metrov. Jeho celkovú výšku odhadli na štyridsať metrov.
Pri bzučaní komárov
„Veľký strom“ – takto ho totiž Komárňania nazývali – zohral svoju rolu aj na kultúrnej postati. Napríklad plných stopäťdesiat rokov trónil na obálke Komárňanského kalendára známeho po celom Uhorsku.
Pod jeho košatou korunou často odpočívali významné osobnosti vtedajších čias, medzi nimi Juraj Klapka, hrdinský obranca komárňanskej pevnosti. Počas návštevy Komárna ho navštívil aj najväčší maďarský básnik Sándor Petöfi, ktorý v jeho tieni napísal báseň Na Dunaji.
Občas sa pod jeho ochranou konali divadelné predstavenia či politické zhromaždenia. Tie však kvôli rojom bodajúcich komárov u obecenstva veľkú obľubu nemali, preto sa rýchlo skončili.
Výčinom prírody odolal, sekerám nie
Život tohto veterána skončila až priemyselná revolúcia, presnejšie – rozvoj prvej komárňanskej lodenice.
Roku 1898 pri začiatku výstavby fabriky topoľ ešte ušetrili. No keď v časoch Československej republiky plzenské Škodove závody mienili lodenicu rozšíriť, strom predstavoval vážnu prekážku a jeho dni boli zrátané.
Treba však popravde napísať, že aj sám sa pripravoval na blízky koniec. Pred ôsmimi desaťročiami už dve tretiny konárov boli uschnutých a do jeho kmeňa sa nasťahovala hniloba.
Nedalo sa nič robiť – „veľký strom“ musel preč. Keď sa doň pustili pílky a sekery, jeho vek odhadli na 350 rokov. Jeho likvidáciu vedenie mesta zverilo chudobným robotníkom, ktorí za odmenu dostali na kúrení.
Autor: FRANTIŠEK BUDA
