NOVÉ ZÁMKY. Každá umelecká duša, ktorá sa rozhodne podeliť o svoje duchovno prostredníctvom svojej tvorby, je vzácnym spestrením a oživením nielen pre kolektív pracovníkov KAB pod vedením Ľ. Červenej, ale i hodnotným zážitkom pre širokú verejnosť. Jedinečné stretnutia s umelcami v priestoroch výstavnej siene sa stávajú pomaly pravidelnosťou.
Dňa 9. februára maliarka MichaEla Holotová Bodnárová (nar.1983 v Krupine) otvárala svoju desiatu samostatnú výstavu, pre ktorú si zvolila titul Mám rada farby.
O vzniku symfónii farieb, ktorou hýri viac ako štyridsať vystavených obrazov z chrámu duše autorky, hovorila kurátorka výstavy Beáta Nociarová.
„Pre našu umeleckú obec už nie je neznámou a začínajúcou autorkou. V roku 2014 sa nám predstavila svojím cyklom malieb pod názvom Odrazy tieňov – tiene odrazov II. Bola to reflexia medziľudských vzťahov, životnej cesty sebapoznania a analýza rodinných väzieb...
Tak ako mnohí Elu poznáme, je vždy umelecky pravdovravná. Jej výtvarná výpoveď úzko korešponduje s jej duševným, súkromným životným obdobím, ľuďmi, ktorí na ňu aktuálne pôsobia.
Táto výstava je o to jedinečnejšia, že spätne môžeme hodnotiť stvárnené premeny tvorby i samotné sebazobrazenie, vývoj jej umeleckého pohľadu a vkusu.“
„Moja maminka chcela byť výtvarníčkou. Ako malej mi maľovala princezničky a ružičky, kupovala pastelky a učila ma, ako s nimi narábať. Keď som absolvovala ZUŠ a tvorila som abstraktné obrazy, ešte ani v 3. ročníku gymnázia som nevedela, čím chcem byť.
Po odporučení pani doktorky som sa dostala „pod patronát“ prvého odborného konzultanta Marka Vrzgulu. Práve on ma pripravil na ďalšie vysokoškolské štúdium...“ rozhovorila sa pre MY MichaEla.
„Moje diela už boli súčasťou samostatných a kolektívnych výstav, napr. v galériách Prokopka a Vltavín v Prahe, Limes v Komárne. A pre mňa inšpiráciou je môj vnútorný svet, moja vnútorná energia,“ dodala.
„Ela má rada farby, je nekonvenčná, nepodlieha aktuálnym trendom, je žensky úprimná, nežná aj vášnivá, otvorená aj tajomná, no MichaEla Holotová Bodnárová v nej ostáva stále svoja, ochotná podeliť sa o kúsok svojho sveta a pozvať nás doň,“ povedala kurátorka výstavy.
