KOMÁRNO. Toto mesto pri sútoku Váhu a Dunaja bolo oddávna rodiskom mnohých produktov tlačeného slova. Prvé noviny tu začali vychádzať už na sklonku 18. storočia – potom keď jedny zanikli, druhé ich nahradili.
Týždenníky sa ujali, denníky živorili
Napriek všetkým trápeniam, ktoré sprevádzali obyvateľov tohto ťažko skúšaného mesta, Komárno nikdy nebolo aspoň bez jedného týždenníka. Ba na začiatku minulého storočia boli aj pokusy s vydávaním denníka, tie sa však rýchlo skončili bez viditeľného úspechu. Darmo, Komárno predsa len bolo malé mesto na to, aby uživilo tlačovinu s dennou periodicitou.
Všetky noviny boli však písané po maďarsky napriek tomu, že žila v ňom aj početná nemecká, slovenská a srbská menšina. Tento stav trval až do skončenia prvej svetovej vojny a rozpadu monarchie.
Prichádzajú Slováci a Česi
Po vzniku Československej republiky nastalo novodobé sťahovanie národov.
Do Komárna prichádzali z druhých oblastí nového štátu občania slovenskej a českej národnosti obsadzujúci posty colníkov, pohraničiarov, vojenských dôstojníkov, železničiarov, učiteľov a ďalších profesií. Tí čoraz nástojčivejšie volali po vzniku periodika, ktoré by ich informovalo o živote tejto menšiny a stal sa zjednocujúcim prvkom medzi nimi.
Po viacerých pokusoch sa konečne podarilo získať dosť prostriedkov na vydávanie takéhoto týždenníka. Prvé číslo Južného Slovenska vyšlo 1. januára 1926, teda pred deväťdesiatimi rokmi, ako nezávislé a nepolitické periodikum.
Zopár faktov
Južné Slovensko vychádzalo na štyroch až šiestich stranách každú sobotu a malo formát 42 krát 29 centimetrov. Jedno číslo stálo osemdesiat halierov, ročné predplatné stanovili na dvadsať vtedajších československých korún. Jeho vydavateľom bol János Puzsér, v tejto tlačiarni čísla uzreli svetlo sveta.
Noviny boli na tie časy kvalitne redigované, čo treba pripísať najmä zásluhám zakladateľa a hlavného redaktora Eduarda Markoviča. Zodpovedným redaktorom bol spočiatku Karol Kutílek, neskoršie Jozef Szász. Filiálna redakcia bola aj v Nových Zámkoch. Články boli uverejňované v slovenčine aj v češtine – podľa toho, v akom jazyku ich autori napísali.
Ťažkosti od začiatku
Nepodarilo sa nám síce zistiť výšku nákladu Južného Slovenska, no zaiste nebol vysoký, čo hneď od začiatku plodilo ťažkosti s financiami.
Menili sa redaktori aj miesta redakcie. Peňazí na vydávanie nebolo dosť, čo sa stalo aj prejavom blížiacej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia.
Napokon Južné Slovensko zaniklo v tom istom roku ako vzniklo – posledné, v poradí 49. číslo, vyšlo 4. decembra 1926. Do istej miery ho nahradil týždenník Slovenský juh, ten však vychádzal v Nových Zámkoch.
Dlhá pauza
Po viedenskej arbitráži roku 1938 a obsadení južného Slovenska horthyovským Maďarskom nebola v Komárne šanca vydávať iné než maďarské noviny. Dlhá pauza vo vydávaní regionálnej tlače trvala až do 20. septembra 1950, keď začali vychádzať komárňanské okresné roľnícke noviny s názvom Za lepší život.
Do roku 1989 vychádzali iba okresné noviny Hlas Komárňanského okresu, no potom akoby sa s regionálnymi periodikami roztrhlo vrece.
V súčasnosti popri našich novinách vychádzajú v najjužnejšom meste dva miestne týždenníky a dva mesačníky. Okrem toho obyvatelia dostávajú do schránok vari desať viac-menej pravidelne vychádzajúcich reklamných tlačovín, ktoré sa však problematike regiónu venujú iba okrajovo.
