ŠTÚROVO. Jozef Slabák a Július Juhász spomenuli na osud niekdajšieho občana Štúrova, ktorý zanechal po sebe stopy hodné našej pozornosti a úcty.
„Chceli sme prestaviť krátky a pohnutý život Jánosa Nemesa. Narodil sa v roku 1891 ako štvrtý z ôsmich synov Imre Nemesa a Márie Brigáryovej v Nyergesujfalu.
Vyučil sa za strojného zámočníka, čo mu značne pomohlo „zaľúbiť sa“ do cisársko-kráľovského vojnového loďstva.
Ako 21-ročný rukuje v októbri 1912 do admiralitného vojenského prístavu v Pule v dnešnom Chorvátsku.
Počas výcviku navštívil mnohé chorvátske, talianske a turecké prístavy. V neapolskom zálive sa kochal výhľadom na Vezuv, obdivoval krásy Capri a Sorrenta. Po náročnom výcviku sa stáva členom posádky bojového krížnika Rakúsko-uhorskej flotily S.M.S Kaiserin Elisabeth.
Na pohľadniciach s pečaťou palubnej pošty sa neskôr ozýva z druhého konca sveta. Jeho básne sa zachovali v notese, ktorý dostal od svojej milej.
Prednáška a prezentácia priblížila pohnutý osud Jánosa Nemesa.
Po účasti v bitkách v japonských vodách prišlo sedem krutých zajateckých rokov odlúčenia od domova.
Zostali po ňom relikvie, ktoré prezentovali pred desiatimi rokmi na výstave v Mestskom múzeu v Štúrove, dodal riaditeľ múzea Julius Juhász.
Autor: Ľudovít Telek
