NOVÉ ZÁMKY. Tento údaj sme vyčítali pri listovaní v Monografii Nitrianskej župy vydanej v Budapešti roku 1898. Toto mesto ležalo v najjužnejšom cípe župy a po Nitre obsadzovalo medzi usadlosťami druhú priečku.
Od Moravy po Žitavu
Nitrianska župa bola v tých časoch poriadne rozťahaná a len máličko pripomínala náš dnešný samosprávny kraj.
Jej západnú hranicu tvorila rieka Morava a mesto Skalica, východnú zasa rieka Žitava, čo bola vzdialenosť 130 kilometrov.
Najjužnejším bodom boli Nové Zámky, najsevernejším Nitrianske Pravno – vzdialenosť zhruba osemdesiat kilometrov. Župa pozostávala z dvanástich okresov, v ktorých dovedna žilo takmer štyristotisíc obyvateľov, z toho v Nitre vyše osemnásťtisíc ľudí.
Chvála za zeleň
Nové Zámky mali v čase vydania monografie 11 299 obyvateľov, z nich deväťdesiat percent sa hlásilo k maďarskej národnosti. Nemcov tu žilo 465, Slovákov bolo okrúhle deväťsto. V meste bolo 1163 domov, čo znamenalo, že v každom priemerne bývalo po desať ľudí. Autor spomína, že od železničnej stanice do stredu mesta vedie takmer dva kilometre dlhá Szécsenyiho ulica s rúčimi, modernými domami – tá vyúsťovala na Námestie Lajosa Kossutha.
Kniha chváli vedenie mesta za výsadbu a údržbu mnohých stromov. Všade je veľa zelene, napríklad rozľahlý park vyplňuje priestor medzi železničnou stanicou a riekou Nitra.
Sľubná železničiarska budúcnosť
V čase vydania monografie cez Nové Zámky viedla ešte len jediná železničná spojnica. Bola to roku 1850 postavená dvojkoľajová trať Budapešť – Nové Zámky – Devínska Nová Ves – Marchegg – Viedeň.
Z nej v Palárikove odbočovala jednokoľajka do Šurian a potom do Prievidze. Zo Šurian viedla aj „lokálna štreka“ do Vrábľov a Topoľčianok.
Všetko nasvedčuje tomu, že Nové Zámky čaká sľubná budúcnosť významného železničného uzla, konštatuje kniha.
V čase jej písania sa pripravovala výstavba osem kilometrov dlhej spojnice do Šurian a rátalo sa aj s odbočkou do Komárna.
Čo ukrýval kláštor
Medzi honosnými budovami sa spomína františkánsky kláštor najmä v takej súvislosti, že v jeho knižnici bol dlhý čas skrytý tzv. Novozámocký kódex (starobylá rukou písaná kniha). Tento „vzácny poklad“ zväčša napísala rádová sestra Marta Sövényházy roku 1530. Kódex obsahuje najmä náboženské články, vrátane omšových kázní. Toto vzácne dielo v čase vydania monografie však už nebolo v Nových Zámkoch, ale v Budapešti. Na jednom mieste knihy sa píše, že ho strážia v knižnici Akadémie, inde sa uvádza knižnica Národného múzea.
Vtedy to bolo tak...
V monografii sa zvýrazňuje, že Nové Zámky už v tom čase mali všetko, čo patrilo k modernej usadlosti. Spomína sa napríklad radnica, veľký ubytovací hostinec, nemocnica, súd, dve synagógy a ďalšie inštitúcie.
S miernou rozpačitosťou sa však píše, že úrad hlavného slúžneho bol v Šuranoch, preto sídlom Novozámockého okresu bolo toto mestečko.
Našincovi sa tento fakt môže zdať čudným, no monografiu tvorili vzdelaní ľudia, preto sa im oddá veriť. Napokon, tieto dve mestá ležiace blízko seba jakživ spájalo tisícky nitiek a tak si možno úrady vzájomne rozdelili.
