STREKOV. Svoje cesty okolo sveta prezentovali v Komárne a Strekove, kde sme sa s nimi porozprávali.
Pedagogička a informatik sa zosobášili 4 júna 2011. Týždeň po svadbe sa vydali na cestu, počas ktorej prešli 46 krajín, približne 40 tisíc kilometrov.
Fotogalériu si pozrite v rubrike Pressfoto v článku
http://novezamky.sme.sk/c/8123411/na-bicykli-okolo-sveta.html >>
Zoznámili sa na cyklistickom výlete, potom prišli pytačky a nakoniec svadba. Aj k notárovi prišli na bicykli. Obidvaja sú veľkí cestovatelia, z toho sa zrodila aj myšlienka svadobnej cesty na bicykli. Najprv však museli našetriť sumu zodpovedajúcu cene auta strednej kategórie. Niekoľkomesačné plánovanie zabralo najmä zháňanie základných potrieb, vybavovanie víz a rôznych očkovaní od lekára.
Vaše zoznámenie ani randenie nebolo úplne obyčajné.
Stretli sme sa na jednej fašiangovej oslave. Na štvrtom rande sme boli na výlete, na šiestom sme prebicyklovali asi 100 kilometrov v horách Vértes, na trinástom rande sme prešli bicyklom niekoľko európských štátov. „Denník o randení“ máme dodnes odložený doma.
Keď ste sa tak rozhodli zosobášiť, už ste mali naplánovanú svadobnú cestu na bicykloch?
Bicykel bol nápad Árpáda a spojenie so svadobnou cestou zasa Zity. Asi pol roka pred odchodom sme už mali konkrétne plány cesty po strednej Ázii. Veľmi ťažko sa sem získavajú víza. Museli sme zháňať tzv. pozvánky, vybavovať víza s na veľvyslanectvách vo Viedni a Budapešti a absolvovať potrebné očkovania. A popritom všetkom vybavovať svadbu a svadobnú oslavu. Nakoniec pri civilnej svadbe celý sprievod prešiel na bicykloch cez Budapešť.
Ako ste zohnali peniaze a z akého obnosu ste museli vyžiť na ceste?
Publikovali sme články o cestovaní a našich zážitkoch. Vytvorili sme nástenné kalendáre s našimi najkrajšími fotografiami. Každý mesiac zobrazuje jeden štát alebo región.
Peniaze z domova nám vystačili na dvaapolročnú cestu cez viac ako 28 štátov. Denne sme míňali priemerne 5 000 forintov, čo zahŕňalo letenky medzi kontinentmi, prípadné nemocničné poplatky, náhradné dielce na bicykle, nocľah a dennú stravu.
Koľko štátov, toľko ľudí, toľko príbehov. Akí sú ľudia v iných štátoch sveta?
Odhliadnuc od náboženstva, etnického príslušenstva, národnosti a finančnej situácie, sú veľmi milí, priateľskí a ochotní pomáhať. Negatívne skúsenosti možno zrátať na jednej ruke a došlo k nim len kvôli veľkým kultúrnym rozdielom, nie zlými ľuďom.
Veľmi dobre sme sa cítili v Hunzov v severnom Pakistane. V Indii sme sa zoznámili s jedným veľmi milým priateľom, ktorého životný príbeh v porovnaní s filmom Slumdog Millionaire je akoby nič.
Koľko kilometrov ste zdolali denne?
Záviselo to od terénu, cesty a počasia, ale priemerne medzi 50 až 80 kilometrami – ak sa dalo bicyklovať. Najdlhší deň sme mali v Turkmenistane – 137 km v púšti od rána do zotmenia, lebo sme mali posledný deň z päťdňového tranzitného víza. Najkratšia cesta bicyklom bolo 24 km v Nepále. Asfaltka sa skončila a celý deň sme museli tlačiť bicykle do kopca až do večera. Boli sme ubytovaní v hoteloch, ale dostali sme aj spontánne pozvania od miestnych, do budhistického chrámu, alebo na tamojšiu políciu. Samozrejme, máme aj stan.
Nedostali ste sa do životu nebezpečných situácií?
V Tadžikistane na vysočine Pamír sme sa počas snehovej fujavice už veľmi zľakli, ale ani to nebolo naozajstné ohrozenie života. Pred seba sme nevideli ani na krok a museli sme ísť v silnom protivetre.
Zrekapitulujme si, ktoré štáty ste navštívili?
Dva roky sme boli v Ázii, nasledovali tri mesiace v Austrálii, neskoršie pol roka na Novom Zélande, kde sme aj pracovali, aj oddychovali. Potom prišiel rok na Hawaii, cesta od San Francisca až po Sao Paulo, čo bolo zase veľmi vzrušujúce. Bicyklovať sa od Paríža, cez Švajčiarsko a Rakúsko a popri Alpách smerov domov, to už bolo len také ľahké a veľmi príjemné cestovanie.
Ako si ostatné národy ctia vzťah medzi mužom a ženou? Mali ste cestou takú situáciu, kde tvoju ženu nechceli pustiť do nejakého chrámu alebo do inej budovy?
V Iráne bolo treba obliecť sa trošku viac ako inokedy – ale tam sa to vzťahovalo aj na mužov. Jednu otázku konkrétne pre Zitu sa pýtali mňa ako manžela, čo nám pripadalo trošku divné.
V niektorých krajinách si ženu cenia len o málo viac ako zviera, v iných ženy nazývajú klenotom, o ktorý sa treba báť. Ani jedno nie je správne.
Aké sú možnosti mladých ľudí v týchto krajinách?
V Európe máme ohromné možnosti uplatňovania, ale ani si ich nevšímame. nevnímame. Utečencovi v Rohinde alebo dieťaťu z chudobnej časti New Delhi je tisíckrát horšie sa uplatniť alebo vytrhnúť z toho prostredia. Musíš mať veľa šťastia a ani to niekedy nestačí.
V štátoch tretieho sveta má rodina ako taká oveľa väčší vplyv. U nás je toto puto oveľa slabšie.
Viacerí ľudia kritizujú maďarsko-slovenské vzťahy, menej práce, menšie výplaty. Aké sú vaše skúsenosti z miest, kam sa väčšina z nás vôbec nedostane?
Odporúčam vám vydať sa na cestu – alebo nech vám stačí to, čo môžete dostávať doma, na Slovensku alebo v Maďarsku. Keby sme tú energiu na sťažovanie, sebaľútosť, závisť a kritizovanie druhých použili na vlastný rozvoj, každý by žil oveľa šťastnejším životom.
Vo vysokých horách Švajčiarska sa dá ťažkou prácou zarobiť 3 milióny forintov za jedno leto. My môžeme ísť do viacerých štátov, učiť sa v cudzine a popri tom aj pracovať.
Aby sme neboli závistliví pozrime sa radšej na to, ako žijú v Bangladéši. Potom si hneď budeme vážiť svoj príjemný Európsky osud.
Budú tieto príbehy, priateľstvá, poviedky v knihe?
Pracujeme na tom. Náš blok má asi 2000 strán, z ktorých musíme vybrať essenciu a vytvoriť z nej knižnú podobu. V súčasnosti žijeme len z prednášok. Árpád som sa kvôli tomu zriekol jednej pracovnej ponuky. Môže pracovať vo svojom obore aj po niekoľkých mesiacoch, ale na cestopisné rozhovory nás pozývajú len teraz.
Našu knihu chceme vydať vo vlastnej réžii najskôr v apríli alebo najneskôr na Vianoce 2016.
Kedy vašu výstavu uvidíme v Ostrihome alebo na Slovensku?
Najskôr v januári. Čím skôr, tým lepšie. Árpi by sa chcel zamestnať a v januári ešte dopredať naše kalendáre.
Naše úspory sa míňajú. Vysnívanú cestu cez latinskú Ameriku môžeme uskutočniť len vtedy, keď sa nám podarí nájsť nového sponzora alebo inú prácu.
Najlepšie by bolo, keby Árpi dostal takú možnosť zamestnať sa v IT sektore na 6 – 9 mesačný projekt a niekde v tej časti sveta (Nový Zéland, Austrália, Severná Amerika).
Autor: Ľudovít Telek
