Ako sme prišli k ostatným symbolom?
Umelý stromček
Prvý neživý vianočný stromček vymysleli Nemci. Bol vyrobený z husieho peria, ale tento vynález sa neujal. Prvý umelý stromček začiatkom 20. storočia vyrobili Američania. Bol z materiálu, z ktorého sa vyrábajú aj záchodové kefy.
Tisícročné medovníky
Perníky, medovníky ľudia prinášali ako obetné dary božstvám už pred viac ako tisíc rokmi. Neskôr slúžili ako ozdoba na vianočnom stromčeku alebo ako podarúnok koledníkom. Majstri medovnikári dlho pred Vianocami zamiesili cesto podľa tajných receptov. Nechali ho zrieť aj niekoľko týždňov. Do koláčikov dávali aj 90 druhov korenia.
Vianočné piesne
Navodzujú sviatočnú náladu. Prvenstvo medzi vianočnými piesňami nielen u nás, ale na celom svete, patrí Tichej noci. Text tejto skladby pochádza z rakúskeho Lungau. V roku 1816 ho zložil duchovný otec Mariánskej fary Joseph Mohr. O dva roky neskôr pôsobil Mohr v novozaloženej fare svätého Mikuláša v Oberndorfe pri Salzburgu.
Na Vianoce, 24. decembra v roku 1818, požiadal miestneho organistu Franza Xavera Grubera, aby k jeho básni skomponoval priliehavú melódiu. Vznikla skladba pre dve spevácke sóla, chór a gitarový sprievod.
Mohrovi sa skladba tak zapáčila, že ju narýchlo zaradil do polnočnej omše. Premiéra piesne Stille Nacht – Tichá noc mala vraj veľký úspech. Kaplnka dodnes nesie jej meno.
Text tejto vianočnej piesne sa rýchlo začal šíriť medzi ľuďmi a dodnes bola preložená do viac ako dvesto svetových jazykov.
Vianočný hit
Najznámejšou vianočnou piesňou v popovom štýle sa stala skladba Last Christmas, ktorá je od 80. rokov najčastejšie opakovaným hitom počas sviatkov. Pre niekoho je to už možno otravná pieseň o láske. Vznikla v skupine Wham, ktorej predstavitelia George Michael a Andrew Ridgeley boli vďaka svojim žiarivo bielym zubom, vypracovaným brušným svalom a opáleným telám idolmi všetkých tínedžerov v osemdesiatych rokoch.
Jablká zo stromu poznania
Jedna z najkrajších povestí o Vianociach a jabĺčku je z Nemecka. Kedysi tam vraj z jadierok jablka odtrhnutého zo stromu poznania vyrástli stromy. Tie vraj rozkvitali iba raz do roka – o polnoci na Štedrý deň. V priebehu jednej hodiny vyrašili na ich holých vetvách púčiky, rozvili sa do kvetov a stromy začali rodiť sladké ovocie. Ak sa niekomu pošťastilo a prizeral sa tomuto zázraku, dožil sa v zdraví a spokojnosti sto rokov. A keď si odniesol rozkvitnutú vetvičku, žiadne srdce mu neodolalo. Ak zahryzol do jablka, mohol čítať v knihe osudov všetkých tajomstiev zeme, neba a mora, ale nikdy nespoznal ľudské šťastie.
Dnes na Štedrý večer už len jabĺčko rozkrojíme a čakáme, že bude krásne a čisté a že nám prinesie zdravie a šťastie po celý rok.
Jablko sa prekrojí vždy po štedrovečernej večeri, ale nie obvyklým spôsobom, ale kolmo na jeho zvislú os, naprieč. Ak má vnútornú časť s jadrami v tvare hviezdy, zídu sa o rok zase všetci pri stole zdraví. Ak má jaderník tvar kríža, niekto z prítomných ťažko ochorie.
Stavanie betlehemov
K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Je to vyobrazenie scény narodenia Ježiška podľa biblických záznamov.
Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v Greccio v roku 1223.
Traja králi
S koledovaním sú neodmysliteľne spojení Traja králi, ktorých Biblia nazýva mudrci od východu. Prvá zmienka o nich pochádza z 3. storočia od starokresťanského spisovateľa Origena. Nie je známe, ako došlo k tomuto označeniu, ale pravdepodobne súviselo s množstvom darov, ktoré priniesli.
Autor: MP
