V dávnej minulosti patrili medzi najobľúbenejšie, pretože v zime bolo menej práce. Dni boli kratšie, noci dlhšie, čo bol ideálny čas na večernú a nočnú zábavu.
Saturnálie boli oslavy boha Saturna. V antickom Ríme to bol čas oddychu, hodov a porušovania oficiálnych pravidiel.
Rimania sa v tejto dobe obdarúvali rôznymi drobnosťami, vrátane malých bábok pre deti a sviečok pre dospelých. Počas osláv sa neuzatvárali žiadne obchody a aj otroci sa mohli zúčastniť na hostinách. Saturnálie boli časom pitia, hrania hazardných hier a dokonca verejného obnažovania sa.
V Taliansku sa pred rozšírením kresťanstva začínal 25. decembra sviatok nazývaný Dies Natalis Solis Invicti, narodenie neporazeného syna. Počas týchto dní oslavovali ľudia niekoľko slnečných bohov naraz. Bol medzi nimi sýrsky Elah-Gabal, Sol, ale aj vojenský boh perzského pôvodu Mithras.
Yule bol sviatok škandinávskych pohanov, ktorý trval od konca decembra do začiatku januára.
Obyvatelia severnej Európy počas Yule oslavovali boha hromu a blesku Thora. Každý blesk symbolizoval prasa alebo teľa, ktoré sa narodí na Nový rok. Sviatok mohol trvať aj dvanásť dní.
Pohanskí Germáni dodržiavali podobné tradície. Počas dvanástich divokých nocí jedli, pili a oslavovali. Tieto zvyky mali na vývoj kresťanských Vianoc veľký vplyv. Obyvatelia škandinávskych krajín stále nazývajú Vianoce menom Jul. Angličtina používa slovo Yule ako synonymum pre výraz Vianoce.
Starí Slovania slávili tieto dni ako zrod nového života, keď sa príroda pod snehom už pripravuje na jarný rozkvet. Aj preto sa vo vianočných vinšoch v rôznych oblastiach Slovenska dodnes spomína hojná úroda na poliach, plné stodoly a stoly.
Kresťania vytvorili protiváhu
Slávenie Vianoc stanovili kresťania v 4. storočí na deň zimného slnovratu, aby vytvorili protiváhu pohanským oslavám.
Cirkev postupne pretransformovala pohanské tradície na kresťanský sviatok. Kresťanstvo dalo vianočným dňom nový zmysel.
Narodenie Krista symbolizuje nový život pre človeka, pretože vďaka jeho smrti a zmŕtvychvstaniu môže byť každý spasený a dosiahnuť večný život.
Tradícia vianočného stromčeka
S tým súvisí aj tradícia vianočného stromčeka. Ovocím a sladkosťami ovešaný stromček mal dva významy. Pripomínal bohatosť budúcej úrody a živej prírody.
Druhý, oveľa starší symbol, predstavoval strom z raja, strom poznania dobra a zla, strom, ktorý pripravil Adama a Evu o večný život.
Preto vianočný stromček alebo vetva zavesená v domoch pripomínali strom zlyhania Adama a Evy.
Oproti pohanským orgiám a magickým úkonom vložila cirkev do slávenia Vianoc celkom iné posolstvo.
Ich hlavným zmyslom je radosť zo spásy, ktorú ľudstvu poslal Boh vo svojom Synovi, čím obdaroval všetkých ľudí. Preto vznikol aj zvyk dávať si pod stromček darčeky.
Autor: Ján Szabó
