Aj atléti AC píšu dejiny slovenskej atletiky

NOVÉ ZÁMKY. Po dvadsiatich rokoch, kedy vyšla naposledy ucelená štatistická publikácia o slovenskej atletike „100 rokov organizovanej atletiky na Slovensku“, dostali účastníci Valného zhromaždenia Slovenského atletického zväzu 14. novembra v Banskej Bystrici, ktoré hodnotilo jednu z najúspešnejších atletických sezón Slovenska, ďalšiu hodnotnú publikáciu o histórii organizovanej atletiky na Slovensku.

Autorom prvej časti, ktorá od roku 1919 uvádza podľa jednotlivých rokov lídrov, najlepších pretekárov Slovenska vo všetkých olympijských disciplínach mužov a žien až po dnešný rok, je uznávaný slovenský atletický štatistik Marián Kalabus.

Druhá, rozsiahlejšia časť je zas venovaná dlhodobým historickým tabuľkám mládežníckych vekových kategórií, kde je uvedených desať najlepších výkonov postupne od 19 – ročných pretekárov až po najmladšiu vekovú kategóriu 9 – ročných, ktorej autorom je šaliansky štatistik, novozámocky rodák František Tóth.

Je potešiteľné, že v oboch edíciách tejto štatistickej publikácie majú zastúpenie aj novozámockí atléti buď ešte počas svojho pôsobenia v Nových Zámkoch, resp. už ako členovia prevažne vysokoškolských klubov, či armádneho vrcholového strediska Dukla Banská Bystrica. Prvá časť príspevku je venovaná lídrom slovenských atletických výkonov. I keď práca novozámockých trénerov sa vždy zameriavala na výchovu mladých atlétov, pretože na dosahovanie vrcholových výkonov v kategórii dospelých nikdy neboli a ani žiaľ ani teraz nie sú vytvorené adekvátne podmienky, podarilo sa mnohým pretekárom dosiahnuť líderskú pozíciu aj počas svojho pôsobenia v Nových Zámkoch, logicky častejšie už ako odchovanci v spomínaných kluboch Slovenska.

Vôbec ako prví sa medzi lídrov slovenskej atletiky zaradila trojica novozámockých chodcov. V roku 1962 to boli Ján Baňár v chôdzi na 50 km časom 5:10:39,2a Jozef Burcl v chôdzi na 20 km za 1:42:14,6. O rok neskôr to bol opäť na najdlhšej chodeckej disciplíne na 50 km Milan Gnoth za 5:10:10,0 ktorí potom ešte dominoval aj dvadsiatke v rokoch 1965 a 1966 už v drese Slávie Nitra svojim najlepším časom 1:35:10,0.

Z hľadiska najväčšieho počtu získaných prvých umiestnení ich má jednoznačne Dana Janečková, ktorá bola v rokoch 1997 až 2008 6x najlepšia v behu na 5000m, až 7x ako slovenská atletická jednotka v behu na 10 000m a 4x najlepšia v maratónskom behu. V tomto období súťažila ako za novozámocký AC, tak isto určitú dobu v bežeckých kluboch Obalservis Košice a Demolex Bardejov a jej najlepšie výkony v týchto disciplínach majú tieto hodnoty: 5000 m – 16:52,87, 10 000 m – 35:12,05, maratón – 2:47:19. Jeden zápis už v drese BE COOl Bratislava má aj jej dcéra Lucia, ktorá len tento rok začala súťažiť v kategórii dospelých, keď ešte ako juniorka bola najlepšia na Slovensku v behu na 5000 m časom 17:26,34.

Jeden z posledných svetových výkonov. Foto: (RG)

Tejto dvojici bežkýň dobré sekunduje ďalšia dvojica bežcov a to Csilla Fugliová, ktorá bola najlepšia v behu na 1500m v rokoch 2008,2009 a 2011, pričom jej najlepším časom bol výkon 4:24,51. Imrich Magyar bol zas dvakrát najlepší v behu na 10 000m v roku 2008 a 2011, ku ktorým pridal v roku 2008 (31:13,66 ako osobný rekord) aj najlepší slovenský výkon v behu na 3000 m prek. (9:27,34) a v roku 2008 aj v maratónskom behu(2:25:35). Medzi ženami boli ešte medzi najlepšími na Slovensku 2 x Martina Zaťková vo vrhu guľou v rokoch 2004 a 2005 – tu ako finalistka ME juniorov výkonom 15,32 a v roku 2004 bola najlepšia v hode oštepom Veronika Janková, keď dosiahla 45,83.

Z odchovancov novozámockej atletiky patril medzi najúspešnejších držiteľ slovenského rekordu Július Ivan (Slávia UK Bratislava a Dukla banská Bystrica), moskovský olympionik a tretí zo Svetového pohára v Ríme, ktorý bol nad najkratšími prekážkami v behu na 110 m na prvom mieste nepretržite 10 rokov od roku 1974 až do roku 1983, keď jeho slovenský rekord mal hodnotu 13,55.

O jedno líderské prvenstvo mal menej ďalší slovenský rekordér Oto Ozorák (Dukla Banská Bystrica), ktorý ako prví Slovák vôbec pokoril hranicu 60 m v roku 1962 výkonom 60,22. Ďalšie vedúce postavenia dosiahol prvý krát v roku 1971 a potom nepretržite od roku 1974 až do roku 1981. Vo vrhoch bol štyrikrát najlepší vo vrhu guľou v drese Slávie SVŠT Bratislava Ladislav Pataky v rokoch 1966 až 1969 a jeho najlepší výkon 17,81 m v roku 1968 bol aj slovenským rekordom.

Medzi najlepších sa zaradila aj dvojica skokanov do diaľky a v trojskoku v drese Slávie UK Bratislava Jaroslav Dobrovodský a Marián Hruška. J. Dobrovodský bol 5 x najlepší v skoku do diaľky v roku 2004 a v rokoch 2009 až 2012, keď jeho najlepším výkonom a osobným rekordom 781 cm v roku 2011 je stále spolu držiteľom aj slovenského rekordu. Jedno prvenstvo má aj v trojskoku z roku 2011 výkonom 16,55 m M. Hruška pridal jedno prvenstvo v skoku do diaľky z roku 2006 výkonom 742 cm.