KRAVANY NAD DUNAJOM. Bobor vodný je v Európe najväčším žijúcim hlodavcom. Dosahuje veľkosť až jeden meter a hmotnosť až 30 kilogramov.
Prišli z Rakúska
Na Slovensku ho v roku 1856 úplne vyhubili, prvé bobry sa k nám vrátili až po 120 rokoch. Dnes sa odhaduje, že na Slovensku žije asi tisíc bobrích jedincov. Najviac ich je na Záhorí na rieke Morave a v okolí Bratislavy na mŕtvych ramenách Dunaja.
Tieto bobry prišli k nám z Rakúska, kde boli v polovici minulého storočia vypustené do voľnej prírody ochranármi z umelých chovov. Bobor je úplný vegetarián, keďže sa živí výlučne bylinami a v zime kôrou mäkkých drevín a to najmä z topoľov a vŕby. Je aktívny najmä večer a v noci. Žije v kolóniách spoločne aj niekoľko generácií.
Objavili ich opäť
Jedna rodina obsadzuje asi dva kilometre dlhé teritórium brehového porastu. Potrebuje dostatočne hlbokú vodu, ktorá v zime nepremŕza, ak ju nemá stavia si z konárov takzvané hrádze. Cez deň sa zdržiava v nore, ktorú si vyhrabáva vo vysokých brehoch potokov. Vchod do nory je vždy pod vodou. Pod vodou vydrží až dvadsať minút. Nemá žiadnych predátorov (okrem človeka) a neprekáža mu ani znečistená voda či prítomnosť ľudí.
Nedávno v Kravanoch nad Dunajom zistili prvé známe dôkazy o prítomnosti bobra vodného.
Ohrýzli stromy
Miestny občan Jozef Nebehaj na brehu Dunaja našiel ohryzené stromy spôsobom charakteristickým iba pre tohto vodného hlodavca. Pozorovanie zdokumentoval na fotografických záberoch.
„Zaznamenal som čerstvé stopy a typické ohryzy, čo jednoznačne potvrdzovalo, že bobor je na tomto potoku stále prítomný. Bude iste zaujímavé sledovať ďalšie osudy nášho bobrieho návštevníka,” povedal Nebehaj.
FOTO: (JN)
Páry na celý život
Bobrovi vyhovuje kombinácia stojatých a tečúcich vôd v nížinách a podhorských oblastiach. Na brehoch musí byť dostatok tzv. mäkkých drevín: vŕb, jelší, briez a topoľov.
Voda musí byť dostatočne hlboká aby v lete nevysychala a v zime nepremŕzala až na dno. Žije v kolónii, bobrie páry zostávajú spolu po celý život.
Živí sa takmer výlučne kôrou stromov, ktorú si uchováva aj na zimu.
Za rok spotrebuje asi 4000 kilogramov dreva s kôrou. Príležitostne sa živí aj rôznymi rastlinami, trsťou a výhonky lekna, spásajú aj trávu a ak sú v blízkosti polia, príležitostne aj poľnohospodárskymi plodinam.
Bobry budujú hate, priečne stavby cez vodný tok, prevažne na plytších tokoch z dostupného materiálu. Na stavbu používajú vetvy stromov, bahno, mačinu, kamene a štrk. Hate môžu dosahovať dĺžku niekoľko sto metrov a výšku niekoľko metrov, veľké hate sú výsledkom činnosti niekoľkých generácií. Tie sú pomerne trvalé a bez problémov udržia aj dospelého človeka.
FOTO: (JN)
Nie je škodcom
Bobrami zhryzené stromy vnímame ako škodu. Strom, ktorý nie je vyrúbaný pre vlastnú potrebu je škoda. Skúsme množstvo stromov zhryzených bobrom, porovnať s množstvom, ktoré je odstránené správcami tokov, nadzemných vedení alebo cestných komunikácií.
S množstvom stromov, ktoré po jednorázovom výrube lesného porastu absentujú na ploche z dôvodu zvoleného neodborného spôsobu obnovy, nekvalitného alebo zanedbaného zalesnenia. Bobor je prirodzenou súčasťou lesného ekosystému a obviňovanie z kradnutia alebo škôd je prehliadanie jeho ekologickej funkcie.
Našťastie existuje dosť možnosti ako uchrániť záujmy človeka a pritom zachovať výskyt bobra v území. Bobor je chránený živočích na úrovni Európskej únie, na Slovensku s určenou spoločenskou hodnotou 1 380 eura za jedinca.
FOTO: (JN)
