ZLATNÁ NA OSTROVE. Dunajom obmývaný ostrov pri osade Veľký Lél, blízko Zlatnej na Ostrove, bol síce oddávna pokladaný za čarovnú ukážku južanskej prírody, no v ostatnom čase mu hrozila záhuba.
Návrat do minulých storočí
Keďže táto zaujímavá a cenná lokalita nemala gazdu, nikto sa o ňu nestaral. Ešte šťastie, že sa jej zhruba pred desaťročím ujali milovníci prírody z Bratislavského ochranárskeho združenia (BROZ), ktorí väčšiu časť pôdy kúpili od vlastníkov a jej menšiu časť prenajali od nich na dvadsaťpäť rokov.
Stali sa teda „pánmi ostrova“. To preložené do laickej reči znamená, že na ňom začali hospodáriť podľa prísnych ekologických pravidiel, čiže tak, ako pred stáročiami.
Zaburinené lúky po dlhom čase opäť začali spásavať „živými kosačkami“, teda hospodárskymi zvieratami, bútľavé vŕby znova oživovali pílky a sekery, ruka hospodára urobila poriadok v malebných zákutiach.
Oáza pokoja
Kto teraz zavíta na Veľkolélsky ostrov, nevdojak ho ovinie atmosféra pokoja minulých čias. Idylicky pôsobí celý kraj dekorovaný storočnými stromami, už vzorne ošetrenými.
Ešte aj v neskorú jeseň sa tu páslo sedemdesiat kusov hovädzieho dobytka a dvadsať koní, medzi nimi aj stádo horského plemena huculov.
Zvieratá nielen oživujú trávnatý porast, ale ho aj pohnoja, čo potom poskytuje živnú pôdu pre hmyz. Vďaka paseniu vyhynula invázna kvetina zlatobyľ obrovská, vysoká až jeden meter.
Je to síce na pohľad pekný výtvor prírody, no svojou rozpínavosťou uberá životný priestor ostatným rastlinám, preto ho hospodári neradi vidia. Na ostrov sa vrátili nielen málom zabudnuté chrobáky, ale aj niektoré vtáky – napríklad objavil sa aj sojke podobný dudok chocholatý.
Voda opäť prúdi
Bolo paradoxné, že hoci ostrov leží v objatí Dunaja a jeho ramena, donedávna živoril bez dostatku vody. V dôsledku výstavby vodných diel totiž prítok a odtok dunajských prúdnic uzavreli a preto kedysi živé ramená sa premenili na zapáchajúce močiare. Ich sprietočnenie, ktoré prebehlo v ostatných dvoch rokoch, preto patrilo k najvýznamnejším revitalizačným počinom.
Dnes je už táto boľačka zažehnaná a dunajská voda nerušene prúdi.
Následne ožili ramená rybami a objavili sa prví milovníci člnkovania a druhých vodných športov. A ako čerešnička na torte, koncom októbra ostrov s pevninou spojili 45 metrov dlhým a tri metre širokým trojpoľovým železobetónovým mostom, ktorý poľahky môžu podplávať ryby aj člny.
Toto pevné spojenie nahradilo niekdajšiu kompu, ktorú by milovníci historických atrakcií opäť radi videli pendlovať medzi ostrovom a pevninou.
Na zriadenie takéhoto prievozu však nateraz nie sú peniaze, takže kompa nebude.
Magnet pre turistov
Návštevníci ostrova okrem živých zvierat môžu uvidieť aj menej známe živočíchy, pravda, vytesané z topoľového dreva. Je to socha orliaka morského, bobra vodného a jeseterovitej ryby zvanej vyza. K nim zrejme v dohľadnom čase pribudnú ďalšie plastiky takmer zabudnutých jedincov.
Iba kúsok za hrádzou sa ochranárom v krátkom čase podarilo zriadiť ekologickú farmu, ktorá by mala byť názornou školou najmä pre mestské deti. Môžu v nej nazrieť do života všetkých zvierat, ktoré sa kedysi pohybovali po rozľahlom dvore zámožného roľníka. V plejáde vyše polstovky živočíchov zaiste vynikne malý somárik, či dva kusy maďarského stepného dobytka. Zakrátko pribudne aj malý poník lačný po pohladkaní.
„Na ostrove a pri ňom postupne zriaďujeme stredisko cestovného ruchu a budeme sa usilovať postupne rozširovať a skvalitňovať služby v ňom. Nejde nám síce o masové návštevy, no srdečne privítame každého človeka so záujmom o prírodu a s úctou k nej“ – povedal pre naše noviny Tomáš Kušík, predseda Bratislavského ochranárskeho združenia.
O ostrov ďalej
Veľkolélsky ostrov bol zrevitalizovaný za vyše milión eur, pričom polovica pochádza z európskych fondov. Ochranári však zaháľať nebudú ani v ďalších rokoch.
O tom, že sa udomácnili v našom regióne, svedčí ich starostlivosť o dve doposiaľ zanedbané slaniská v okolí Komárna. V programe majú aj revitalizáciu malebného ostrova Apáli pri majeri Lándor, na sútoku niekdajšieho hlavného toku rieky Nitry a Váhu. Ostrov si už prenajali od mesta Komárna, ku ktorému táto chránená lokalita podľa katastra patrí.
