ŠURANY. Takmer dva týždne pred plánovanou túrou nepretržite pršalo a pršalo. I napriek tomu sa členovia Klubu turistov Šurany nevzdali túry na Tríbeč, ktorá sa konala v sobotu 17. októbra.
Hory vidieť aj zo Šurian
Tríbeč je nevysoké pohorie, ktoré vidieť aj zo Šurian a má horský ráz, ktorý zvýrazňujú hlboko zarezané doliny. Husté lesy pokrývajú hrebene i vrcholy. Vychádzali sme z obce Zlatno 340 m, nachádzajúcej sa na južných svahoch Tríbeča, na brehoch potoka Stráňka. Vykročili sme dolinou popri potoku k rázcestníku Pri obrázku. Tu sme odbočili vľavo a tvarovou značkou za ustavičného dažďa sme v dlhom stúpaní ukrajovali kilometre po lesnej ceste plnej blata a vody.
Túra v nečase
V tomto nečase dala túra každému poriadne zabrať. Asi po hodinovej chôdzi sme vystúpili na Čierny hrad 573 m, situovaný na zalesnenom vrchu, kde sa nachádzali už len zvyšky zrúcaniny hradu, postaveného pravdepodobne koncom 13. storočia.
Z Čierneho hradu sme sa vrátili kúsok späť po značke a ďalej sme pokračovali neznačkovou lesnou cestou vedúcou popod hlavný hrebeň. Lesné ticho zrazu prerušoval siný hlasitý buchot. Spočiatku sme si mysleli, že sú to asi drevorubači, hoci okrem nás sme nikoho na túre nestretli.
Záhada muflónov
O chvíľu sa záhada vysvetlila. Pár metrov nad nami, z celej sily vrážali rohami do seba dva muflóny. Po nevšednom zážitku sme v hmle a daždi pokračovali ďalej, až sme sa napojili na žltú značku a nasledovalo stúpanie na vrchol Javorového vrchu 731 m.
Vrcholy sú veľkým zážitkom, ktorý však nemožno získať bez námahy a v tomto prípade aj za dažďa a hmly. Nasledoval zápis do vrcholovej knihy a fotenie.
Nakoľko sme boli celí premočení, časť turistov sa rozhodla ísť kratšou trasou cez sedlo pod Rakytou do Zlatna a zvyšná časť pokračovala cez Medvedí vrch 719 m, na Veľký Tríbeč 829 m, ktorý je najvyšším vrchom pohoria.
Cestou späť aj na huby
Počasie sa umúdrilo, prestalo pršať a tak sme mohli po ceste lesom zbierať i huby. Na vrchole Tríbeču sme si krátko posedeli, urobili zápis do vrcholovej knihy a s dobrým pocitom, že sme zdolali najvyšší vrch pohoria sme červenou značkou, strmým chodníkom zostúpili do Babovej doliny.
Na záver túry sa nám naskytli výhľady na okolité zalesnené svahy s dominantou zrúcanín hradu Gýmeš a na obec Kostoľany pod Tríbečom 245 m s románskym kostolom sv. Juraja. Je to národná kultúrna pamiatka, pochádzajúca z 11. storočia. Každé ročné obdobie má v sebe čosi jedinečné. Jesenný kraj sa halí do hmiel, v ktorom sfarbené stromy ožívajú ako rozprávková bytosť.
Torta vďaky pre občianske združenie
V rodine Gabriela Jóžeffiho založili občianske združenie, ktoré ponúklo možnosť byť vo voľnom čase v horách.
ŠURANY. Šurianski turisti nahradili paličky sviatočnou tortou. V klube bolo zase veselo – tentokrát však nie v prírode. Zuzka Hamalová premenila vďaku členov klubu na rozprávkovo peknú dobrotu.
Dôvod sa začal písať v roku 2006. V rodine Gabriela Jóžeffiho dozrelo rozhodnutie založiť občianske združenie, ktoré ponúkne možnosť byť vo voľnom čase v horách.
Cieľom bolo spojiť všetky vekové kategórie a mať radosť zo zážitkov, prežitých spoločne v prírode.
Gabriel si vzal na starosť plány túr, píše články, jeho manželka Vierka bdie nad klubovými financiami, robí zoznamy účastníkov na jednotlivé akcie, spolu s dcérou vedie klubovú kroniku.
Dianie v klube usmerňuje ich zať, predseda klubu Martin Kutálek.
„Myslím si, že pre človeka tohto sveta, ktorý beží s časom o preteky a vlastne si ani neuvedomuje, odkiaľ je a kam smeruje, je občasné spojenie s prírodou viac ako nutné,“ vystihuje Martin význam klubu. Dôkazom naplnenia týchto cieľov je bohatá účasť členov na pripravovaných akciách.
ANNA HAVLASOVÁ FOTO: MIROSLAV FÁBRY
ŠURANY. 10. októbra sa turistickí nadšenci zo ZŠ SNP v Šuranoch vybrali na vrchol pohoria Tríbeč, Veľký Lysec. Aj keď počasie nič dobré neveštilo, autobus sa zaplnil do posledného miesta. Prišli žiaci, rodičia, starí rodičia aj učiteľky. Túru sme začínali v podhorskej obci Velčice a žltou značkou sme stúpali okolo hájovne až do sedla pod Lyscom, odkiaľ sme sa strmým stúpaním dostali na Veľký Lysec. Cestou sme obdivovali salamandru škvrnitú a v diaľke pobehujúce srnky. Škoda, že pre hustú hmlu sme z vrcholu nemali žiadny výhľad. Pod vrcholom sme odbočili ku skalnému oknu. Kto by tušil, že v zalesnenom poraste sa ukrývajú také vysoké skaly? Prekvapili nás svojou veľkosťou, strmosťou a mohutnosťou. Veľký Lysec poznajú predovšetkým horolezci, o čom svedčia i mená na skalách v cestách prvovýstupov. Po obhliadke sme lesným chodníkom zostupovali ku kostolíku sv. Juraja, národnej kultúrnej pamiatke. Nachádza sa nad obcou Kostoľany pod Tríbečom, kde sa naša túra skončila. Sme opäť bohatší na zážitky i fotografie ⋌G. KUTÁLKOVÁ
