NOVÉ ZÁMKY. Takmer 25 rokov existovalo pracovisko Bakalárskeho štúdia (BŠ) Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Za ten čas poskytlo prvý stupeň vysokoškolského vzdelania na dennom štúdiu viac ako tisícke mladých ľudí. Štvrťstoročnicu svojej existencie však už neoslávi.
Cieľom je zvýšiť úroveň vysokých škôl
„V záujme zvýšenia kvality vysokých škôl Akreditačná komisia urobila niekoľko opatrení.
Ako povedal jej predseda Ľuboš Fišera v rozhovore pre prestížny slovenský týždenník, akreditačná komisia vyradila desať až dvanásť percent študijných programov – a to aj na dobrých školách.
Celkový priemer je pätnásť až dvadsať percent nechválených študijných programov – pričom napríklad v Poľsku sú to len štyri percentá, ktoré neprejdú.
Druhým veľmi významným momentom, ktorý zdôraznil minister školstva, je silná orientácia vysokých škôl na vedu a výskum, Zámerom týchto opatrení je, že odbory bakalárskeho štúdia doteraz fungujúce mimo alma mater by mali dosiahnuť vyššiu úroveň, ak budú priamo súčasťou vysokých škôl,“ hovorí profesorka Helena Strážovská, dlhoročná gestorka BŠ.
Ani pracovisko Bakalárskeho štúdia (BŠ) Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Nových Zámkoch už de iure neexistuje. Niekoľko študentov tu pomáha likvidovať knižnicu a administratívu.
Vychovali vyše tisíc absolventov
„Začiatkom deväťdesiatych rokov sa náš bývalý dekan profesor Peter Baláž vrátil z USA a začal propagovať myšlienku bakalárskych štúdií, ktoré tam pôsobia mimo svojich univerzít. Vo mne vtedy našiel úžasného podporovateľa.
Ako prvé vzniklo bakalárske štúdium v Prievidzi, v roku 1992 aj v Nových Zámkoch. Podobné pracoviská boli v mnohých mestách, ale my jediní sme prežili až doteraz,“ spomína H. Strážovská (na snímke).
Za necelých 25 rokov vychovali okolo 1 100 absolventov. Podľa vyjadrenia profesorky Strážovskej mali na počet študentov najvyšší podiel poslucháčov doktorandského štúdia.
Novozámockí študenti boli napojení na spoločnú výskumnú úlohu krajín V4. V spolupráci s profesorom Poórom z Maďarska sa podieľali na výskumnej časti štúdie o atypických formách zamestnávania.
V Turecku mali vystúpenie k otázkam nového obsahu ekonomických nástrojov. Osobitne sa venovali problematike malého a stredného podnikania.
Z USA dostali ponuku spracovať anglickú verziu práce Malé a stredné podnikanie – vývoj a postavenie v národnej ekonomike a zmeny ekonomických nástrojov 2013-15.
Nové Zámky patrili vysokoškolskej vede
„Plne chápem, že Slovensko súrne potrebuje zvýšiť úroveň vedy a výskumu na akademickej pôde. Odborná literatúra, Slovenská akadémia vied, výskumné pracoviská – to všetko je prevažne sústredené v Bratislave. Ale aj my sme sa snažili mobilizovať našich študentov práve v tejto oblasti.
Dlhé roky som bola členom medzinárodnej asociácie európskych doktorandov EDAMBA. Pracovisko v Nových Zámkoch vždy patrilo vysokoškolskej vede.
Verím, že ak učiteľ robí poctivo svoju robotu a vedie k tomu svojich študentov, môže sa aj v regióne robiť veľmi hodnotná pedagogická a výskumná práca,“ hovorí H. Strážovská.
Nie všetci prejdú do Bratislavy
Medzi poslucháčmi novozámockého bakalárskeho štúdia bola podstatná časť študentov maďarskej národnosti. Profesorka Strážovská ich charakterizovala ako mimoriadne disciplinovaných a silno naviazaných na svoj región.
Pôsobili aj priamo vo svojich dedinách, mnohí z nich tam chodili do praxe. Nie všetci však budú ochotní z osobných aj ekonomických dôvodov prejsť študovať do Bratislavy.
„Dlho sme o tom hovorili s dekanom našej fakulty. Veľmi som bránila týchto študentov.
V najmenšom nechcem spochybniť rozhodnutia ministra aj vo vzťahu k našej škole. Len mi je nesmierne ľúto – lebo viem, čo všetko je schopný učiteľ v teréne dosiahnuť s takými študentmi, akých sme mali na pracovisku bakalárskeho štúdia v Nových Zámkoch,“ uzatvára profesorka Helena Strážovská.
V nasledujúcom období plánuje osloviť súkromné vysoké školy, ktoré by v doterajších priestoroch bakalárskeho štúdia mohli riadiť svoje pracoviská.
