NOVÉ ZÁMKY. Konečne ! Je utorok 6:00. Zvoní mi budík. Pozriem z okna – prší. No to bude deň. Ale podvedome sa usmievam, vyrážam totiž na dlhoočakávanú exkurziu do Zvolena. Ako sa obliekam, v pamäti mi prebiehajú okamihy spred dvanástich rokov, keď som so svojou prvou triedou navštívil zápas HKM ZVOLEN : HK POPRAD 5:2. Bolo to už dávno. Ani jeden z vtedajší zvolenských rytierov už dnes nehráva. Ale aj novodobým rytierom sa darí. Momentálne sú lídrami tabuľky.
Pri nástupe do autobusu som si vydýchol. Prišli všetci žiaci a načas. A potom to už išlo .... návšteva Zvolenského hradu...shopping v Europa Centre. Keď sme sa blížili k zimnému štadiónu, pristihol som sa, že sa mi zvyšuje pulzová frekvencia. Všetko sme mali dopredu dohodnuté, ale predsa. Kameň zo srdca mi spadol až vtedy, keď mi v ústrety kráčal vysmiaty manažér HKM – Mário Brumerčík a v ruke niečo držal.
To niečo bol špeciálne vyrobený dres s menovkou našej školy a číslom 15, ktorý nám bude pripomínať rok 2015. Dres nám odovzdal po veľmi príjemnom a priateľskom privítaní. Navrhol nám, aby si ho niekto obliekol a fandil domácej partii. Dlho sme neváhali a do dresu sme obliekli žiačku prvého ročníka odboru hotelová akadémia Nikolett Molnár, ktorá prvýkrát v živote bola na hokejovom zápase. Všetko bolo pripravené, my nabudení, rytieri rozcvičení. Súper HK 36 Skalica tiež – párty sa mohla začať.Sám amatérsky hrávam každý pondelok hokej za exotický klub HC Kanárici, takže viem posúdiť, čo hráči musia všetko vedieť. Od začiatku obidve mužstvá predvádzali veľmi aktívny hokej.
V drese domácich hviezdili Puliš, Brabenec, Obdržálek a v bránke miláčik domáceho publika Samo Baroš s nebezpečným číslom 25 (žeby nový Janko Lašák) .Ale ani hostia neostali nič dlžní svojej povesti neúnavných bojovníkov a Pašek, „Vinco“ (René Školiak), či mladučký Studenič domácim riadne strpčovali život. Nakoniec zápas prvého s posledným vyzeral ako zápas v play-off. Ale to nebolo všetko. Po nervydrásajúcom súboji, ktorí rytieri nakoniec vyhrali 4:3, nás pán manažér viedol cez dlhú chodbu.
Vôňu alebo tzv. hokejový pach mne hokejistovi signalizoval, že sa blížime ku kabíne. Áno, presne tak, tam, kde sa podarí dostať len vyvoleným. A to bol vrchol tohto úžasného dňa. Fotenie, debata a pobyt v šatni – ani najlepší režisér by to nenaplánoval lepšie. A pre mňa a kolegov bol úsmev na tvári žiakov, ich nadšenie a spokojnosť tou najväčšou odmenou.
PS1: Cestou domov pauzu sme si urobili na čerpačke – hádajte, kde sa zastavili hokejisti HK 36 Skalica? Na rovnakom mieste ako my, takže máme „fotečky“ navyše.
PS2: Nezmokli sme – kde sa na nás príroda hrabe :D
PS3: Veľké ďakujem pánovi Brumerčikovi a celému klubu HKM Zvolen.
PS4: Najväčší úspech u dievčat zaznamenal jednoznačne Patrik Korýtko zo Skalice :D.
