VRÁBLE. Existoval ešte okres Vráble, kam patrili aj niektoré obce nášho terajšieho regiónu. Sídlom okresu bolo v tom čase toto nenápadné mestečko s 3400 obyvateľmi.
Od Zobora po Pohronie
Vrábeľský okres bol poriadne roztiahnutý, veď ho situovali od podzoborského kraja po Pohronskú pahorkatinu. Krátko po oslobodení v ňom žilo 38-tisíc ľudí, pričom takmer všetci pracovali v poľnohospodárstve.
Keďže pracovných príležitostí bolo málo, mnohí odchádzali za nimi do českých krajov.
Do tohto okresu bolo dovedna začlenených 41 obcí, z nich neskoršie štrnásť presunuli do terajšieho Novozámockého okresu.
Boli to: Bardoňovo, Bešeňov, Dedinka, Dolný Ohaj, Hul, Hurbanovce, Pozba, Radava, Trávnica, Veľká Maňa, Veľké Lovce, Vlkas, Belek a Svätuša (z posledne menovaných dvoch usadlostí bola po čase utvorená dnešná obec Podhájska). K Vrábľom patrili aj Plavé Vozokany a Čaka, ktoré potom zaradili do okresu Levice. Vráble od roku 1960 sú súčasťou okresu Nitra.
Pár údajov z pamätnice
O tom, ako sa vodilo „naším obciam“ vo Vrábeľskom okrese sme sa usilovali dočítať v Pamätnej knihe národných výborov, ktorá vyšla krátko po skončení druhej svetovej vojny. Informácií však bolo v nej málo, preto aj naše zistenia budú skromné.
Pri obci Veľká Maňa ( v pamätnici sa uvádza ako Máňa) sa autor rozpísal o tom, že koncom 19. storočia ešte polovica chotára bola zalesnená, no v našich časoch po lesoch už nebolo ani stopy.
Dozvedeli sme sa aj to, že železnica z Úľan nad Žitavou do Zlatých Moraviec bola odovzdaná svojmu čelu 1. mája 1893.
Túto dedinu často navštevoval oheň – dobrý sluha, ale zlý pán. Napríklad roku 1893 vyhorel celý horný koniec dediny aj s humnami. O deväť rokov neskoršie pre zmenu vyhorel dolný koniec a roku 1939 rad domov až po kaštieľ. Požiare veľkých rozsahov vznikali najmä preto, že väčšina domov bola pokrytá slamou.
Vzkriesené Hurbanovce
V zmienenej knihe je podrobne opísaná situácia v malej obci Hurbanovce – vtedy sa ešte volala Malý Fajkurt. Dedina ležiaca v malebnom údolí mala len jednu, 1300 metrov dlhú ulicu, kde žilo 312 obyvateľov.
Hurbanovce roku 1922 založili kolonisti z okolia Turzovky, Žiaru nad Hronom a z Turca. Všetci v rámci prvej pozemkovej reformy dostali pozemky zo skonfiškovaného majetku grófky Mirbachovej z Bardoňova. Z mozoľov nových hospodárov vznikla kvitnúca obec, ktorá roku 1928 dostala aj budovu novej školy.
Po roku 1938 sa slovenskí kolonisti museli vysťahovať a počas horthyovskej okupácie dedina značne upadla. Po oslobodení sa však kolonisti vrátili a s novou vervou sa pustili do práce. V čase vydania pamätnice sa pripravovala elektrifikácia usadlosti a výstavba kultúrneho domu.
