NOVÉ ZÁMKY. Oddelenie odbornej literatúry novozámockej Knižnice A. Bernoláka (KAB) zorganizovalo 15.októbra v poradí druhú besedu s lekárkou Monikou Paluškovou, ktorá účastníkov doviedla po stopách Inkov cez Andy do Amazónie.
Tridsať rokov čakala
Lekárka Monika Palušková má ku KAB vrúcny vzťah. Odzrkadlil sa aj na úprimnom privítaní na pôde knižnice riaditeľkou KAB Ľubicou Červenou.
Na desiatky možno rátať krajiny, ktoré M. Palušková precestovala, aby si splnila svoje aj detské sny. V realite si preverovala vedomosti z kníh požičaných aj z terajšej KAB. Jej srdcovkou sa stal i život Inkov. Ako dieťaťu je vraj mamka hovorievala, že ani nemusí cestovať do Peru či Bolívie, lebo už aj tak každý kameň pozná. Aby tie kamene mohli poznať aj iní, tak venovala knižnici posledné vydanie knihy Indiáni stříbrné luny, Za záhadami zmizelých indiánskych říší, ktorého autorom je Miloslav Stingl.
Besedu uviedol vedúci oddelenia odbornej literatúry KAB Ondrej Trepáč.
Cestovateľka komentovaním fotografií predviedla svoje objavovanie sveta Inkov v roku 2008. Tridsať rokov čakala na to, aby mohla na vlastné oči vidieť teoreticky poznané miesta a fotoaparátom uloviť a zvečniť početné vzácne okamihy.
Budovy bez hrán z unikátnych kameňov
Cez jej pútavé rozprávanie účastníci navštívili krásne krajiny a dostali sa cez Andy až do Amazónie.
Spoznali spôsob života, tradície a zvyklosti obyvateľov Peru a Bolívie, faunu a flóru krajiny vrátane pralesa a v neposlednom rade bohatú históriu Inkov. Svoje stavby dokázali vybudovať tak, že ich steny tisícročia odolávajú zemetraseniam, ani jeden kameň v nich nie je rovnaký a rohy budov sú bez hrán.
Kým v hradbe cestovatelia hľadajú kameň, ktorý má dvanásť uhlov, M. Palušková našla kameň so šestnástimi uhlami. Sprievodca sa neveriac sa prezvedal, kde ho našla a skonštatoval, že je Peru prvýkrát, ale už objavila kameň, ktorý má viac uhlov ako slávna „dvanástka“.
S čarodejnicou po slovensky
Dobrá pozorovateľka je obdarená schopnosťou komunikovať s domorodcami – dokonca aj v slovenčine.
„S bielou čarodejnicou, od ktorej som kúpila amulety, som vyskúšala angličtinu, španielčinu alebo niekoľko ich slov a nevedela som sa dohovoriť. Vtom som si spomenula na radu, že sa mám rozprávať po slovensky, lebo prirodzené národy pochopia a urobia, čo chcete.
Tak som jej povedala, aby mi priniesla košík. Vyšla po schodoch a nepriniesla mi vedro ani nič iné, ale košík. Takéto neuveriteľné dobrodružstvá som s domorodcami zažila aj inde, napr. v Kambodži, Iráne alebo vo Vietname.“
Spomienky na cestovateľské zážitky jej pomáhajú prekonávať aj väčšie životné úskalia. Sú však aj vhodným spôsobom, ako rozširovať obzor poznania ľudí, ktorí o to majú záujem. To je cieľom aj KAB, do kroniky ktorej M. Palušková napísala o. i.: Knižnica je obrazom ducha obyvateľov mesta a naša knižnica je skutočne majákom poznania v dňoch všednosti.“
Autor: Mária Ballová
