NOVÉ ZÁMKY. Láskavý humor spisovateľa, novinára, publicistu a hudobníka Máriusa Kopcsaya sme si boli vypočuť na jeho autorskom čítaní.
Úspešný a oceňovaný spisovateľ a novinár
Cyklus tohtoročných autorských čítaní v Galérii umenia Ernesta Zmetáka uzavrel spisovateľ Márius Kopcsay.
V piatok podvečer sa o svojich knihách, pohľade na svet i novinárskych skúsenostiach porozprával s tradičnou moderátorkou podujatií, Zuzanou Belkovou. Autor si skromné publikum získal vtipným úvodným úryvkom zo svojej knihy Stratené roky. Tú vydal ešte v roku 2004 a predchádzala jej jeho prvotina Kritický deň. Tou vstúpil do slovenskej literatúry potom, ako zvíťazil v súťaži Poviedka v roku 1996.
Márius Kopcsay je úspešným a oceňovaným slovenským spisovateľom a novinárom. Momentálne je vedúcim oddelenia komentárov v denníku SME.
„O práci novinára nemám veľké ilúzie. Ako mi kedysi povedala moja niekdajšia kolegyňa, je to len služba čitateľovi, je to práca. Netrpím pocitom prehnanej dôležitosti,“ vyjadril sa autor na margo svojho „civilného“ povolania.
Mohol som mať ľahší život
Márius Kopcsay bol ako spisovateľ trikrát ocenený v súťaži poviedka a päťkrát ho nominovali na cenu Anasoft litera. Jeho tvorba je ovenčená aj viacerými ďalšími cenami. Najnovšie vydal knižku s názvom Jednouhoľník a chystá sa vydať ďalšiu.
„Pre spisovateľa je príjemné písať,“ komentoval s úsmevom Kopcsay, ktorý vo svojich knihách vtipne opisuje najmä bežné problémy, s ktorými sa človek denne pasuje.
Stratil som ilúzie
Napriek tomu, že sa mu dnešný stav slovenskej literárnej scény vidí pozitívny, vpred ho ženie aj čosi iné:
„Stratil som ilúzie. Ale myslím si, že by človek mal mať elementárnu vieru, že má zmysel veci ovplyvňovať alebo meniť. A na to je potrebná dokonca aj miera takej zdravej naštvanosti. Byť naštvaný totiž znamená nebiť ľahostajný.“ Autorské čítanie ukončil úryvkom zo svojej knihy Jednouhoľník. Prečo po toľkých spisovateľských úspechoch nechce nadobro zanechať novinárske povolanie? „Premýšľal som nad tým, že by som mohol mať ako spisovateľ ľahší život. Ale zas pre autora je dobré, keď nestratí kontakt s reálnym životom, keď musí robiť aj niečo prozaické, aj nejakú chlebovú robotu,“ usmial sa Márius Kopcsay.
