ŠURANY. Posledná septembrová sobota pri pohľade na oblohu pripomínala skôr niektorý sychravý novembrový deň.
Cieľom klubu turistov Šurany, bol tentoraz výstup na hrdo sa vypínajúcu a ospevovanú Poľanu, ktorá nám minulý rok pre nepriaznivé počasie nevyšla. Preto sme sa rozhodli ešte raz si tento výstup zopakovať. Túru sme začínali návštevou vodopádu Bystré, avšak opäť nás privítal dážď a tak sme si obliekli pršiplášte a pokračovali sme k vodopádu.
Je to chránený krajinný výtvor. Vodopád má výšku 20 metrov a zostupuje sa k nemu po rebríkoch. Jeho okolie lemujú vysoké skalné útvary. Po odfotení a rýchlej prehliadke sme sa vrátili späť a pokračovali sme popri horskom hoteli, lúčkami a traverzom Prednej Poľany do sedla Priehybina. Za stáleho mierneho stúpania, obklopení hustými ihličnatými lesmi, ktoré zahaľovala hmla, sme vystúpili na vrchol Poľany 1458 m, ktorý je zalesnený a neposkytuje žiadne výhľady. Je najvyšším vrchom sopečného pohoria.
Ani nevľúdne počasie nás nedokázalo odradiť a tak sme pokračovali ešte ďalej na Katrušku a Strungu, čo sú vyhliadkové vrchy. Nasledovala spiatočná cesta k horskému hotelu na Poľane 1 200 m. Prevaľujúce sa ťažké mraky neveštili nič dobré a tak sme si urobili krátku prestávku. Teplý čaj, káva prípadne aj obed vzpružili každého. Cez okná hotela sme hľadeli na vytrvalý dážď.
Nakoniec sa časť zdatných turistov rozhodla napriek nepriazni počasia, pokračovať v daždi cez Vrch Detva 1063 m a cez horské poľany do zalesnených častí, k skalnému útvaru Melichova skala. Je to prírodný výtvor lávového prúdu. Dominujúcou časťou je 30 metrová skalná ihla. Strmým klesaním sme zostupovali do osady Skliarovo, kde sme premočení, ale spokojní a šťastní ukončili túru. Dúfajme, že nasledujúcu októbrovú túru, ktorou bude Tríbeč absolvujeme za krajšieho počasia.
Autor: Gabriel Jóžeffi
