RADAVA. Marián Vozárik pracuje ako revízny technik Železníc SR. Vo svojej obci je poslancom zastupiteľstva a bývalým aktívnym futbalistom. Koncom augusta Radavu zviditeľnil na najvyššom vrchole strednej Európy, Mont Blancu, ktorý leží na hranici Francúzska a Talianska.
Zo svojich horských ciest pripravuje dokumentárne filmy pod vlastnou značkou.
Prečo sa človek z Dolniakov vydáva do hôr?
Ešte na vysokoškolskej zemiakovej brigáde v roku 1982 som objavil hory, ku ktorým sa my dolniaci tak často nedostaneme. Kamaráti ma zobrali na Kriváň o ktorom som vtedy nemal ani „šajnu“.
Keď som z vrcholu pozrel dolu – vedel som že tu nie som naposledy. Zapáčilo sa mi to a po ukončení futbalovej kariéry som sa začal venovať horám a turistike.
Čo všetko ste preliezli u nás doma?
• Vo Vysokých Tatrách som prešiel asi 15 vrcholov, Ale pravdupovediac najradšej mám iné slovenské hory- Západné Tatry – Roháče,Nízke Tatry a Malú Fatru.Ich vrcholy nie sú natoľko skalnaté – a poskytujú zaujímavejšie výhľady.
Takéto výlety s rodinou vždy spojíme s návštevou niečoho zaujímavého. Napríklad drevený kostolík zo zatopenej Liptovskej Mary je vysoký niekoľko desiatok metrov, starý niekoľko storočí a zhotovený bez jediného klinca.
Za najkrajší slovenský vrchol považujem Veľký Choč, z ktorého vidno skutočne pol Slovenska. Mimochodom ide sa naň z Valaskej Dubovej – kde je krčma v ktorej chytili Jánošíka. A tú sme taktiež neobišli.
Ďalšia moja naj – sú Roháče – vrchol Baníkov a Tri Kopy – to je skutočná turistická lahôdka. Vyhliadkovo najkrajšie túry po Slovensku sú hrebeňovky Nízkych Tatier ,ktoré sa dajú prejsť celé za niekoľko dní a už viac krát sme ich s rodinou navštívili i s nocľahom na turistických chatách.
Kam ste sa vydali potom?
• Navštívil som všetky alpské krajiny + ale taktiež hory dovolenkových destinácií Chorvátsko a Grécko, kde krásne vrcholy vyrastajú priamo z mora. Veľmi zaujímavý bol napríklad vrchol Olymp – sídlo starovekých gréckych bohov (hlavný vrchol Mytikas). Z výšky 2 950 metrov vidíte tri kilometre do hĺbky až k morskej hladine.
So synom sme vyšli na najvyšší vrchol ostrova Krk, poloostrova Pelješac
Ale navštívili sme i Paklenicu, vodopády Krka, kde sa napríklad točili viaceré scény z Vinnetoua a kde sa nachádza i Vinetouovo múzeum.
Riadne nám dal zabrať vrchol Vošac (1 540 m) ktorý sa nachádza na každej pohľadnici z Makarskej – a keďže túra začínala v hoteli pri mori, prevýšenie činilo jeden a pol kilometra! V horúčave to dalo zabrať – ešteže na vrchole bola teplota asi o 15 stupňov nižšia ako na pláži a trochu sme sa schladili.
Tento rok sme boli s celou rodinou v talianskych Dolomitoch,kde sme z kempu v Cortine D Ampezzo vyrážali na jednodňové túry po okolí. Miesto je známe konaním zimných Olymp.hier a v horách nad ním, točili krkolomné scény z filmu Clifhanger so Sylvesterom Stallonem.
Tu sme vytvorili náš rodinný výškový rekord. Celá rodina vystúpila ma vrchol Lagazuoi vysoký 2752 metrov, ktorý je známy zúrivými bojmi s prvej svetovej vojny. A dodnes sa tu nachádza množstvo zákopov a tunelov.
Okrem toho mám slabosť na dejiská olympijských hier, ktoré ako športovec vždy sledujem. Navštívil som Innsbruck, Sankt Moritz, Lillehammer, Barcelonu, Turín, Chamonix, kde sa vlastne začal aj môj výstup na Mont Blanc.
Kedy si človek môže trúfnuť na takýto kopec?
• Od roku 2 005 som začal chodiť do Álp na horské zájazdy s kamarátmi i cestovkami. Asi pred desiatimi rokmi som bol v Chamonix – kde sme sa vydali lanovkou na štít Aigile Midi vo výške 3 842 metrov.
Z neho vidíte Mont Blanc ako na dlani – len o tisíc metrov vyššie. Vtedy som si povedal, že by som ho mohol skúsiť zdolať.
Prekvapilo ma, že keď sme vystúpili z lanovky na vrchole – už po pár krokoch v tejto výške človek lapal po vzduchu, nakoľko v tejto výške je vo vzduchu oveľa menej kyslíka a ihneď sa zadýcha.
Bez riadnej aklimatizácie sa do takýchto výšok ísť nedá.
Druhá vec je nabrať nejaké skúsenosti s ľadovcovou turistikou, nakoľko na takéto túry je potrebné mať ľadovcový výstroj: mačky, cepín, prilbu, sedacie úväzy, lano. Na túry sa vychádza skoro ráno za tmy ,takže je nevyhnutná čelová lampa.
Keďže ľadovec sa vplyvom otepľovania atmosféry hýbe – praská a vytvárajú sa v ňom rôzne trhliny – je pohyb po ľadovci možný len v lanových družstvách, kde sú viacerí naviazaní na jednom lane. Niektoré trhliny dosahujú šírku niekoľko metrov a hĺbku i niekoľko desiatok metrov a je ich tam požehnane.
Pred štyrmi rokmi som zdolal prvý ľadovec Marmolada v Taliansku, potom nasledoval Grosvenediger a Monte Rosa. Najadrenalínovejším zážitkom bola pre mňa snežná ľadová ihla Como Nero. Na tejto túre som podcenil silu slnka
Vrátil som sa so spálenou tvárou a s pľuzgiermi od slnka. Ale všetko to boli skúsenosti, ktoré si človek nikde nekúpi.
Ako prebieha zájazd na najvyšší vrch strednej Európy?
• Náš trval osem dní. Najprv sme absolvovali 2 dnovú aklimatizáciu na rakúskej dvojke Wildspitze (3777 m) , s nocľahom na horskej chate Breslauer Hutte vo výške 2842m.Tu sme zistili že Slováci sa nikde nestratia – personál na chate bol čiastočne slovenský.
Ďalej sme zliezli jednu „feratku“ – teda zaistenú cestu po kolmej skalnej stene. Feraty – železné zaistené cesty, vymysleli ešte v prvej svetovej vojne, kedy nimi do výšok liezli vojaci aj so zbraňami a muníciou.
A potom sme sa presunuli do Chamonix – camping v Les Houches.
Finálny výstup priamo na Mont Blanc vraj nepatrí k extrémne náročným…
• Môžete vyraziť z chaty pod vrcholom alebo ako my.
Zubačka nás z La Fayette vyviezla do konečnej stanice Nid d´Aigle (2372 metrov), odkiaľ sme pešo vyšli na chatu Rifugio Tete Rouse (3167 m).kde sme mali rezervovaný nocľah. O šiestej bola večierka s pokusom o spánok –neúspešná. Ľahké raňajky o 1:00 nám dodali energiu a o 01:30 po polnoci pri svetle čelových lámp vyrážame k skalnej stene Grand Couloir. Je nebezpečná aj za dňa, pretože tu často padajú kamene.
V poslednom období má práve tento kuloár najviac obetí.
O piatej ráno sa dostávame na chatu Rifugio Gouter (3835m). Kto má šťastie a niekoľko mesiacov vopred si rezervuje nocľah, vydáva sa na vrchol odtiaľ. My už máme v nohách štyri hodiny a ešte len teraz sa pre nás začína riadna ľadovcová turistika.
Z deviatich členov sme urobili dve lanové družstva.
Ideme z nohy na nohu, pretože v predchádzajúcich dňoch bolo psie počasie, nik pred nami nešiel a napadlo pol metra nového snehu. Kľučkujeme pomedzi trhliny a relatívne bezpečne okolo pol desiatej prichádzame k prvému predvrcholu Dome du Gouter (4 304 metrov).
Tesne za ním nechávame v núdzovej bivakovej chatke Rifugio Vallot (4 362 m) dvoch ľudí s dýchacími problémami, ktorí to vzdávajú.
Šliapeme úzkym chodníkom po ostrom hrebeni. Treba sa vyhýbať ostrým okrajom hrebeňa, ktoré sú tvorené len snežným prevejom s možnosťou zrútenia.
Strašne fúka, teplota je desať pod nulou. Posledných tridsať výškových metrov Mont Blancu už ani nie je hornina, ale čistý ľad a sneh.
Siedmi z deviatich nakoniec krátko pred poludním stojíme na vrchole. Tých 4 810,6m nad morom hovorí za všetko.
Nakrátko rozviniem vlajku obce Radava, ktorú som vzal so sebou. Nie je čas ani na poriadne jedlo.
Zostupujeme rovnakou trasou až na stanicu Nid´Aigle, odkiaľ o siedmej večer odchádza vláčik. Výstup s prevýšením 1 700 metrov nám trval 9 hodín, zostup s prevýšením 2 500 metrov – 7,5 hodín.
Kam sa dá vybrať po zdolaní najvyššieho vrcholu?
• Najprv som si povedal, že Mont Blanc bude konečnou métou. No človek mieni a život mení – momentálne rozmýšľam nad ďalšou bájnou horou Ararat, ktorá sa nachádza v Turecku a je známa aj z Biblie (5 100 metrov).
Keďže sa zmenila metodika posudzovania hraníc Európy, najvyšším vrchom Európy sa stal kaukazský Elbrus (5 600 metrov)- vraj nieje ťažký...
Stále je mojím cieľom slovinský Triglav – tiež sídlo bohov – kam sa som sa chystal už dvakrát ,no pre zlomenú nohu mi to nevyšlo. Do tretice to hádam vyjde.
Na Slovensku teda už pre vás niet miesta, kam sa oplatí vybrať?
• Najkrajšia turistika sú pre mňa Talianske Dolomity – kde sa človek vyvezie autom až cez 2000m – a tým sú túry relatívne ľahšie lebo odpadajú dlhé nástupy na túry.
Je to však „vďaka „ 1 svetovej vojne. kedy sa porobili horské cesty a postavili budovy, ktoré sa premenili na horské chaty. Tých tu majú neúrekom. Počas Jednej túry sme v jeden deň navštívili až štyri!
Keďže vojna bola dlhá, bolo treba myslieť aj na duchovno vojakov. Nájdeme tu aj krásne funkčné kostolíky a kaplnky vo výškach okolo 2 400 metrov.
Páčili sa mi aj nemecké Alpy v okolí Berchtesgadenu,kde som si prešiel adrenelínový hrebeň Watzmanu s tromi vrcholmi. Pod ním sa nachádza malebné jazero Königsee – ktoré je dostupné len loďkami na elektrický pohon. Na brehu jazera sa nachádza azda najfotogenickejší kostolík St.Bartholomei, ktorý azda nechýba v žiadnom horskom kalendári.
Ak spojíme turistiku s históriou – kúsok odtiaľ je smutne preslávený Kehlsteinhaus (1 950 m), známy ako Hitlerovo orlie hniezdo. Je to vlastne
Výletné sídlo Hitlera, ktoré mu dali postaviť na ostrom skalnatom hrebeni v roku 1938 k 50. narodeninám. Veľmi si ho však neužil , trpel totiž závratmi z výšky. Výťah, ktorým sa vyveziete posledných 50 metrov, je pôvodný.
Ale Vysoké Tatry majú v čomsi prvenstvo. Prvou zaistenou cestou v Európe bola Orlia Prť – na poľskej strane Tatier
V roku 1903 ju vybudoval kňaz z Tarnova a je považovaná za najťažšiu značenú cestu v Tatrách. Celá vedie po úzkom tatranskom hrebeni – na dĺžke asi 5 kilometrov nikde neklesá pod 2100 metrov. Človek sa cíti ako na polceste medzi nebom a zemou.
