ŠURANY. Anna Sládkovičová je dlhoročnou účastníčkou viacerých súťaží recitátorov a rozprávačov, Aj s ôsmimi krížikmi na chrbte stále pôsobí v Zbore pre občianske záležitosti a vystupuje na spoločenských podujatiach meste.
Na tohtoročnom 18. ročníku celoštátnej súťažnej prehliadky Rozprávačské Lodno v konkurencii troch desiatok ľudových rozprávačov získala Hlavnú cenu.
Nevie, kto ju prihlásil
„Dodnes neviem, kto ma prihlásil hneď na úvodný ročník v roku 1997. Bola som chorá a napísala som usporiadateľom, že na ďalší ročník určite rada prídem. Lenže keď mi o rok prišla pozvánka zľakla som sa – čo ja tam len budem rozprávať,“ hovorí.
Jej prvým súťažným vystúpením bol príbeh o strýkovi Tomášovi, ktorý pestoval veľmi kyslé víno – až kým ho raz ním neponúkli. V ďalších ročníkoch si porota vypočula aj niekoľko poviedok šurianskej autorky Oľgy Némethovej, ktoré vychádzali v tlači alebo ich vysielal rozhlas.
Autentické príbehy
„Od mojej mamy som počula, ako sa na družstve „prejennávalo, že Anela kralla na Homoku marhule“. Alebo úplne pravdivý príbeh, ako si starý mládenec z Edháseku na staré kolená vzal skutočnú grófku. Vtedy som na dvore prvýkrát videla „švédske stole“. Porotcovia sa už pýtali, či som herečka, keď tie príbehy tak prežívam. Ale vraj sa každý rok tešia na nový príbeh,“ dodáva šurianska recitátorka.
Rozpráva v kroji
Keď rozprávať ľudové príbehy, tak v ľudovom kroji. Ten prvý si požičiavala od folkloristov z Mane a dokonca v ňom stála modelom šurianskemu maliarovi Filagovi.
Neskôr si s pomocou kamarátky vyrobila vlastný. Rukávce sú z plachty, sukňu jej darovali na Kostolnom Seku, čipku uchovala zo svojho starého dievčenského kroja, „pruclek“ aj čepiec si urobila. Podľa jej vzoru začali v ľudových odevoch vystupovať aj ostatní účinkujúci. Na poslednom ročníku sa stretlo 33 súťažiacich.
Cena s fanfárami
„Na posledné Lodno som ani nechcela ísť, tak ma bolela noha. Ale naučila som sa. Nuž to viem, Bože pomôž mi – veď to aj tak poviem. Keď som dorozprávala, mala som toho akurát. Prezliekla som sa z kroja do civilu a čakala som na vyhodnotenie. Všetky diplomy rozdali, len mňa vynechali. A zrazu pustili fanfáry, pozvali ma na pódium a udelili mi Hlavnú cenu. Nezmohla som sa na slovo, tak som sľúbila, že sa im poďakujem básňou,“ dodáva.
Anna Sládkovičová sa momentálne zotavuje po operácii nohy. Keď si vraj dá do poriadku ešte aj hlasivky, opäť ju uvidíme na niektorom z mestských podujatí. Aby zostala pri téme, na nasledujúci ročník Rozprávačského Lodna si možno pripraví klasickú slovenskú poviedku Na operáciu s truhlou.
