PATINCE. Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 5.septembra 2015 odsúhlasilo v zmysle štatútu obce udelenie Čestného občianstva Josefovi Medrickému vedúcemu civilnej ochrany za nesebeckú pomoc, za ľudsky prístup pri utrpení spôsobenom povodňou v roku 1965.
Spomenuli si po rokoch
Ocenenie mu bolo odovzdané na slávnostnom zasadnutí obecného zastupiteľstva, za účasti pozvaných hostí. Obecný úrad pripravil program, v ktorom účinkovali žiaci a škôlkari, súbor Piros tulipán.
Plaketu s ďakovným listom Josefovi Medřickému za potlesku všetkých prítomných odovzdala zástupkyňa starostu Erika Bohoňová. V príhovore prečítala list starostky Olgy Szabó, ktorá sa zo zdravotných dôvodov nemohla zúčastniť.
Obec vďačí vojakom, ktorí sa zúčastnili záchranných prác a osobitne Josefovi Medrickému, vedúcemu civilnej ochrany. O znovupostavenie obce sa zaslúžili mesto Hodonín, Senica, východná Praha. Zrodili sa priateľstvá medzi záchrancami a obyvateľmi Patiniec.
Pán Medřický v príhovore poďakoval, že si Patinčania na neho aj po rokoch spomenuli a udelili mu ako tretej osobnosti čestné občianstvo.
Bol náčelníkom štábu
„Pred 48 rokmi som bol náčelníkom štábu vojenského útvaru CO Bučovice a neskôr veliteľom útvaru,“ spomína na tie časy.
„Štrnásteho júna 1965 neskoro popoludní nás so všetkými vojakmi a technikou vyslali na pomoc mestu Štúrovo, kde presakovali ochrannej hrádze rieky Dunaja. Tento stav vtedy spôsobili dlhodobé dažde a náhle topenie snehu v rakúskych Alpách.
Ešte v ten deň sme prespali v sesterskom útvare CO v Malackách. Ráno 15. 6. sme pokračovali do Štúrova. Už okolo 11. hodiny nás zastavili a vyslalií do Patiniec, kde sa ráno o 8.30 h pretrhla ochranná hrádza rieky. Takže na poludnie sme už boli na mieste. Povodňová komisia ani samotní občania nemohli pochopiť, kde sme sa tam tak skoro vzali.
Jeden dom na jednu vétriesku
Evakuovať sa nechcel nikto. Obyvatelia argumentovali, že zažili už veľa povodní a nikdy sa sťahovať nemuseli. Márne bolo naše presviedčanie. Až večer voda nebezpečne stúpla a zrazu všetci chceli auto. Potom to začalo.
S obrovským úsilím sme nepretržite 72 hodín odvážali celé rodiny aj s majetkom do najbližšej vyvýšenej osady. Veci z jedného domu sa zmestili na jednu nákladnú vétriesku. Prvé boli Patince a Iža, potom evakuácia pokračovala, ako postupovala voda.
Takéto nasadenie bolo možné preto, že medzi záložákmi bol celý rad skúsených vodičov, ktorí sa po štyroch hodinách pri volante striedali.
Po pretrhnutí hrádze pri Číčove 17. júna 1965 sme boli nasadení na budovanie ochranných hrádzí pri najväčšej obci južného Slovenska – Kolárove. Tu sme sa presvedčili, že ak nie je hrádza vytvorená z vriec s pieskom, nemá trvanie. Napriek tomu sme budovaním ochrannej hrádze aspoň získali čas, aby sa celá obec mohla vysťahovať. Následne sme ešte tri mesiace pomáhali odstraňovať následky vodného živlu.
Z Tatry trčala len kabína
Tieto záplavy na Dunaji nie sú porovnateľné s tým, čoho sme svedkami tento rok u nás v Čechách. Dunaji vtedy zalial tisícky hektárov a desiatky obcí. U nás sa tohtoročné povodne dotkli takmer 700 obcí (viac ako desatina našej republiky) a tým ohrozili tisícky životov. Utrpenie tých, ktorých sa povodne dotknú, je však rovnaké.
Cvičenie záloh trvalo 28 dní. Trikrát sme sa museli presunúť do Bučovic, prepustiť zálohy do civilu a s novými rýchlo späť do postihnutej oblasti. Počas presunov ani evakuácie nedošlo k jedinej havárii a ani vážnemu úrazu.
Iba pri poslednej nočnej jazde v Patinciach skončila Tatra 111 vo výmoli. Vodič auta – vojak Horák – vzal dve deti s ich mamičkou a dostal ich na hrádzu. Tatru sme ráno našli úplne pod vodou, trčala len strecha kabíny.
Mali holé ruky a lopaty
Keď sledujem súčasné udalosti, vidím, k akým obrovským zmenám došlo v zabezpečení protipovodňových opatrení.
My sme mali len holé ruky, horúce srdce, lopatu a chuť do práce. Dnešné hasičské a záchranárske zbory majú perfektné technické vybavenie, dopravné prostriedky a vysoko výkonné čerpadlá.
Pre predstavu uvádzam, že vtedy napríklad v Patinciach spadlo 99 domov, v Moči 91 domov, v Iži 125 domov, v Kolárove 876 a viac ako tisíc domov bolo poškodených.
Pri budovaní protipovodňových hrádzí sme naplnili pieskom 12 380 vriec, vyčerpali sme a chlórovali 1 150 studní, sanovali hektáre pozemkov a podobne. Náš pluk bol vyznamenaný štátnym vyznamenaním Za vynikajúcu prácu a zástava pluku dekorovaná čestnú stuhou.
Pomáhali všetci
Zdvihla sa aj organizovaná vlna solidarity všetkých občanov a obcí vtedajšieho. Československa. Celá republika sa podieľala na obnove zaplaveného územia. Jednotlivé okresy vzali na starosť jednu obec. Hodonín, Senica a Praha východ si vzali na starosť Patince so zásadou jeden podnik – jeden dom. Na tejto pomoci sa podieľala aj Šroubárna Ždánice.
Pri dvojdňovej návšteve v roku 2o13 sme boli vrelo prijatí v meste Kolárovo a v obci Patince. Prezreli sme si obce okolo Patiniec. Nespoznával som ich. Všetky obce vyrástli do krásy, zvlášť Patince so svojím termálnym rekreačným zariadením.”
Josef Medřický, podplukovník v dôchodku, sa narodil 8.augusta 1932 v Ždániciach. V rokoch 1992 – 2006 do svojich 74 rokov pôsobil ako starosta obce Ždánice. V súčasnosti žije v kruhu svojej rodiny. Má osem pravnukov. Píše spomienky na Dunajskú povodeň v roku 1965. Tie tri mesiace, ktoré tu strávil pri pomoci a majetku a životov považuje, za najužitočnejšie mesiace strávené v armáde.
V Patinciach si spolu so zástupkyňou starostky obce Erikou Bohoňovou a poslancom Štefanom Štefankovičom uctili pamiatku obetí povodne kyticou kvetov.
