Kráčať po lesnom chodníčku, dýchať vôňu ihličia, počúvať spev vtáctva, osviežiť sa v studenom potoku alebo plese, pochutnávať si na čučoriedkach a obdivovať prírodu – to všetko nás čakalo počas týchto štyroch dní.
Začiatok v Nízkych Tatrách
Prvý deň sme začínali túru v Nízkych Tatrách. Za obcou Malužina sme odbočili do doliny Svidovo a pokračovali sme do Svidovského sedla 1132 m, kde sa nám naskytol pohľad na skaly Ohnišťa.
Nasledujú serpentíny, ktoré zmierňujú stúpanie a po prejdení svahu stojíme na veľkej lúke, pri odbočke tvarovej značky na vrchol Ohnišťa 1539 m.
V diaľke sa vyníma impozantný masív Ďumbiera a naskytnú sa nám hlboké pohľady do doliny Puchalky a Jánskej. Vo vrcholových partiách má Ohnište ráz zvlnenej krasovej plošiny s početnými priepasťami a zrázmi, oddelenými úzkymi plošinami.
Pod hlavným vrcholom je 125 m hlboká ľadová priepasť a neďaleko od nej je 10 m vysoký skalný otvor – Okno, cieľ našej túry.
Vraciame sa tou istou cestou na poľanu Ohnišťa a pokračujeme cez Michalovské sedlo na pamätný vrch Slemä 1470 m.
Je to zalesnený, kde tu bralnatý vrch, do ktorého počas SNP narazilo sovietske dopravné lietadlo a celá posádka zahynula.
Pri zvyškoch lietadla sa nachádza pamätná mohyla. Urobíme zopár záberov, zapíšeme sa do vrcholovej knihy a cez Brtkovicu pokračujeme do Liptovskej Porúbky, kde túra končí.
Na Štrbskom plese
Ďalšie tri dni sme strávili vo Vysokých Tatrách. Druhý deň sme začínali na Štrbskom Plese 1350 m. Tatranskou magistrálou sme sa dostali k Popradskému plesu, odkiaľ sme Mengusovskou dolinou pokračvali k Veľkému Hincovmu plesu, ktoré je najväčším plesom na slovenskej strane Tatier.
Od plesa pokračujeme serpentínami do Kôprovského sedla. Záverečný úsek vedie po sutinovom úbočí Kôprovského štítu.
Výhľad z vrcholu Kôprovského štítu 2363 m je skutočne nádherný. Vidieť Kriváň, Rysy, Vysokú, Lomnický štít a pod nami panorámu s Veľkým Hincovým plesom.
Návrat je tou istou cestou na Popradské Pleso a po asfaltke dolu na zastávku Pop. Pleso.
Od Wolkerovho areálu
Tretí deň sme na túru vychádzali z osady Tatranská Polianka, kde sa liečil český básnik Jiří Wolker, podľa ktorého bol liečebný areál pomenovaný. Stúpame priamo hore, miestami lesom a kosodrevinou k brehu Velického plesa 1670 m, pri ktorom stojí horský hotel Sliezsky dom.
Po krátkom oddychu pokračujeme popri brehoch plesa a pri Velickom vodopáde do strednej časti Velickej doliny, tzv. Kvetnice. Vpravo sa kocháme pohľadom na Granátové steny a vľavo na masív Gerlachovského štítu.
Po ľavej strane nad Dlhým plesom sa tiahne jeden z najdlhších tatranských žľabov – Krčmárov žľab.
Stúpame do záveru doliny, kde nasleduje exponovaný úsek zabezpečený reťazami, do sedla Poľský hrebeň 2200 m. Zo sedla strmo stúpajúcimi serpentínami skalným úbočím sa dostaneme na vrchol Východnej Vysokej 2429 m.
Obdivujeme množstvo skalných štítov a veží, hlboké doliny s priezračnými plesami. Vraciame sa tou istou cestou do Tatranskej Polianky.
Záver v Smokovci
Štvrtý deň sme si zvolili už len kratšiu túru z Tatranskej Lesnej lesom, pozdĺž Studeného potoka, ktorý vytvára kaskády. Popri vodopádoch Studeného potoka prídeme na Starolesniansku poľanu v ústí oboch Studených dolín, kde stála chata Kamzík a kde od roku 1863 stojí Rainerova chata 1301 m.
Zhotovíme posledné fotografické zábery a z Hrebienku schádzame popri pozemnej lanovke do Starého Smokovca, kde naše putovanie končí. Nasledujúca turistická akcia nás zavedie na Poľanu.
Autor: Gabriel Jóžeffi
