Aspoň tak to tvrdila oficiálna správa, ktorú si bývalé vedenie mesta pod vedením primátora Gejzu Pischingera dalo vlani vypracovať .
NOVÉ ZÁMKY. Potenciálnym investorom však mesto môže stále ponúknuť len pusté pole.
Poďme však postupne
V roku 2000 zastupiteľstvo schválilo zámer vybudovať na okraji mesta priemyselný park. V súlade s pôvodným zámerom zastupiteľstvo schválilo aj potrebnú zmenu územného plánu, ktorá neďaleko Nesvadskej cesty predpokladala viac ako 40-hektárovú plochu priemyselného parku. Budúci investori by potrebovali najprv parcely vyňaté z evidencie pôdneho fondu a potom k nim vybudované inžinierske siete.
Z parku osada alebo elektráreň?
Namiesto jedného či druhého kroku však mesto v nasledujúcich rokoch riešilo úplne iné využitie pozemkov.
Podľa zápisnice z rokovania mestského zastupiteľstva bolo v roku 2006 na plánovanú lokalitu vydané stavebné povolenie na výstavbu sociálnych bytov. Mesto na byty chcelo žiadať prostriedky od štátu, alebo od Štátneho fondu rozvoja bývania.
V roku 2007 mesto navrhlo zameniť niektoré pozemky mesta s parcelami patriacimi rímskokatolíckej cirkvi. Zámena sa neuskutočnila.
V máji 2009 mestský úrad zastupiteľstvu predložil návrh na zmenu využitia areálu priemyselného parku. Súkromná firma tam chcela vybudovať fotovoltaickú elektráreň. Poslanci návrh neschválili, vtedajší primátor mesta Gejza Pischinger ich uznesenie nakoniec nepodpísal.
V dokumentoch mestského úradu je žiadosť jedinej firmy, ktorá mala v roku 2008 záujem podnikať v priemyselnom parku. Mesto pritom malo vlastnú spoločnosť NZ – INVEST, s.r.o., ktorá mala získavať investorov do plánovaného priemyselného parku.
Takto mal vyzerať.
Čo treba priemyselnému parku?
Aby na poli mohli stáť výrobné haly, treba najprv parcely vyňať z evidencie pôdneho fondu a doviesť k nim inžinierske siete.
„Do roku 2009 sa pozemky pod priemyselný park mohli vyňať z pôdneho fondu bezplatne. V nasledujúcich rokoch by sa potrebných 42 hektárov dalo vyňať za približne 490-tisíc vtedajších korún (16 300 eur),“ hovorí primátor mesta Otokar Klein.
„Po roku 2013 sa predpisy sprísnili. Dnes treba za vyňatie metra štvorcového našej kvalitnej pôdy zaplatiť 20 eur – celá 42-hektárová plocha by teda mesto stála vyše 800-tisíc eur.
V súčasnosti sa z pôdneho fondu vyčleňujú len plochy pod výrobnými halami alebo komunikáciami. Aj tak by sa však konečná cena výrazne predražila oproti tej, za ktorú pôdu mohlo vyňať vedenie mesta v uplynulých štrnástich rokoch.
Zatiaľ je z neho len hromádka dokumentov.
Boom je za nami
Počas uplynulých rokov vláda podporovala výstavbu priemyselných parkov „na zelenej lúke“.
Regióny s nezamestnanosťou vyššou ako 10 percent mohli dostať dotáciu vo výške až 95 % investícií na vyňatie pôdy z pôdneho fondu a prípravu projektov.
V najbližšom okolí Nových Zámkov sú využité priemyselné parky v Hurbanove a Nesvadoch. Prvého investora nedávno získali aj v palárikovskom priemyselnom parku. Doba výstavby nových priemyselných parkov je však za nami.
„V rámci operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast sa neplánujú žiadne výzvy na budovanie priemyselných parkov. Tieto aktivity nie sú zahrnuté v žiadnom operačnom programe pre programovacie obdobie 2014 – 2020. Zo štrukturálnych fondov nie je priestor na podporu zámeru,“ píše sa v stanovisku Ministerstva hospodárstva SR.
Ministerstvo hospodárstva v rámci opatrení na podporu regionálneho rozvoja nedisponuje voľnými finančnými prostriedkami. Získanie dotácie nie je možné.
Predchádzajpce vedenie mesta si dalo vypracovať túto správu.
Potrebujme priemyselný park?
V roku 2001 mesto schválilo zámer vybudovať priemyselný park. V roku 2014 má mesto ten istý zámer – inak nič.
„Priemyselný park určite potrebujeme. Našou prioritou je vytvárať nové pracovné miesta a zvýšiť zamestnanosť“ pokračuje primátor Klein.
„Hneď ako sme zistili, aká krutá je pravda a ako boli obyvatelia ohľadom priemyselného parku klamaní, rozbehli sme rokovania s jednotlivými ministerstvami a hľadáme ďalšie možnosti. Stretávam sa s investormi zo západnej aj východnej Európy.
Ak im nemôžeme ponúknuť vlastný priemyselný areál, spolupracujeme s podnikateľmi, ktorí majú voľné priestory. Inicioval som v rámci mestského zastupiteľstva odpredaj časti mestského pozemku na Považskej ulici, kde sa v týchto dňoch začne stavať nová výrobná hala. Výroba v nej prinesie niekoľko desiatok pracovných miest.
A uvidíme, akým stimulom rozvoja bude pripravovaná výroba Landroveru v Nitre,“ uzavrel primátor Nových Zámkov.
Mesto má vybudovaný priemyselný park pri Nesvadskej ceste.
Veď my ho vlastne máme
Na mestský úrad doručili materiál, ktorý pre mesto vypracovala bratislavská spoločnosť zaoberajúca sa grantovým a manažérskym poradenstvom.
V prílohe s názvom Stav napĺňania ukazovateľov a finančné plnenie projektov PSHR 2007 – 2013 sme sa dočítali, že priemyselný park v Nových Zámkoch je vybudovaný. Podľa tabuľky naň použili financie z rozpočtu mesta a projektovú dokumentáciu, ktorej prvú časť vypracovali v roku 2007.
„V tabuľke je ešte niekoľko podobných nezmyslov., Museli sme ich u zhotoviteľa reklamovať a uviesť na pravú mieru,“ uzavrel primátor Klein.
