BÚČ. Levanduľa je vždyzelený poloker pochádzajúci z pobrežia Stredozemského mora. Divoko rastie aj v západných oblastiach Ázie a Východnej Indii.
Poznáme dohromady 21 druhov, že z hľadiska prírodného liečiteľstva sú cenné iba tri. V Európe sa o jej rozšírenie postarali Rimania, od nich pochádza aj názov rastliny. „Lavare“ znamená umývať, čo dokazuje, že ju mohli používať v kozmetike už v staroveku.
Pestujú „parfémovú“ levanduľu
František Szabó s manželkou pestujú takzvanú anglickú (alebo hybridnú) a francúzskú levanduľu, pretože má viac parfémovejšiu, „ženskú“ vôňu.
„Levanduľa sa cíti dobre na slnečnom, teplom, chránenom mieste, kde môže dosiahnuť životnosť aj 15 – 20 rokov. Nepatrí medzi háklivé rastliny.
Dobre znáša sucho – pravdou je, že si vo veľkých horúčavách vyžaduje zavlažovanie. Nevyžaduje zvláštnu starostlivosť, ale ak je možné, raz ročne zakrymjee pôdu kompostom v hrúbke 3 – 4 centimetre.
Mladé rastliny treba vždy po odkvete zastrihať vo výške 15 – 18 centimetrov od povrchu pôdy, aby na rastline rástlo veľa výhonkov, ktoré v nasledovnom roku kvitnú.
Pri zbere kvietkov môžeme kríky aj tvarovať, napríklad záhradníckymi nožnicami. Pravidelným strihaním možno vypestovať z levandule aj malý stromček, ktorý v kvetináči bude ozdobou terasy.
Ker levandule možno ešte raz strihať na jeseň, po druhom odkvete. Odstrihnutými mladými výhonkami môžeme vtedy naplniť levanduľové vrecúška.
Liečivá plodina
Levanduľa je jednou z tých liečivých rastlín, ktoré poskytujú najviac možností použitia. Používa sa v prvom rade vo forme éterického oleja do kúpeľa, na obklady, do aromatickej lampy alebo ju môžeme aplikovať priamo na pokožku.
Ukľudňujúci, uvoľňujúci, dezinfekčný účinok levandule je všeobecne známy.
Po zbere v záhradkárstve s liečivými rastlinami opátstva Pannonhalma sa koná destilácia levanduľového oleja – rovnako, ako to kedysi objavili benediktínski mnísi. Pripravujú ho z miestne pestovaných rastlín aj z levandule, ktorú prinesú súkromní pestovatelia z celej krajiny. Popri profesionálnych záhradkároch a pestovateľoch levandule je čoraz viac ľudí, ktorí si dajú pripraviť vlastný levanduľový olej z doma vypestovaných kvetov.
Odpudzuje škodcov
Pestovať levanduľu možno aj v bežnej záhrade, hoci aj na ploche 150 metroch štvorcových, aby sa o rok – dva mohol gazda nalievať do fľaštičiek vlastný levanduľový olej.
„Ak vo svojom sne pociťujeme vôňu levandule, vyvoláme spomienku na príjemný zážitok“ – stojí v knihe o snoch spisovateľa Gyulu Krúdyho. Nie náhodou: vôňa levandule, ktorá je úzko spojená s obdobím biedermeiera, už bola prítomná aj v šatníkoch našich starých mám vo forme malých vrecúšok so sušenou levanduľou, ktoré šírili nielen príjemnú vôňu, ale odpudzovali aj mole.
Pre svoj všeobecný účinok a odpudzovanie hmyzu ju so záľubou vysádzajú vedľa háklivých rastlín, lebo odpudzuje listové vošky a iných škodcov,“ informoval nás František Szabó, ktorý má tisíc koreňov levandule.
Rodia už v druhom roku
Levanduľu môžeme najjednoduchšie množiť zasýpaním a delením trsov, rezkovaním, v prípade francúzskej levandule môžeme docieliť dobrý výsledok aj zo semienok. Zelené odrezky zasadíme do zmesi z rovnakého množstva piesku a zrelého kompostu, podľa možnosti na tienisté miesto. Takto sa malé rastlinky vyvíjajú najlepšie a ľahšie zapustia korene.
Semená sa odporúča zasiať v marci. Semienka v kvetináči nezakryjeme, iba ich zatlačíme do zeme – ak sa semeno dostane príliš hlboko, nevyrastie. Mladú rastlinku zasadíme do malých kochlíkov. Sadenice vysádzame v máji.
Vzdialenosť rastliniek a riadkov v prípade malých krov má byť 40 – 50 cm, pri väčších rastlinách 100 cm. Levanduľové kry už v druhom roku prinášajú plody, svoju plnú krásu dosiahnu na 3. – 4. rok.
Levanduľu možno zasadiť do skalky, záhradky liečivých rastlín alebo aj ako nízky živý plot. V kvetináči z terakoty môže byť okrasou terasy, balkóna. Odporúča sa vybrať kvetináč dvojnásobnej veľkosti ako rastlina. K zemine primiešajme piesok, drobné kamienky, na spodok umiestnime štrkovú vrstvu.
