KAVA. V dedinke s týmto názvom, dnes mestská časť Komárna, bol v babičkinej pozostalosti aj Pútnik svätovojtešský z roku 1935. Hoci jeho ošumelé stránky za osem desaťročí vybledli, čo-to napovedá o časoch minulých.
Napríklad Pamfilius
Máte starosti s výberom mena pre vašu budúcu ratolesť? Poradíme vám s tým, aj keď silne pochybujeme, že našu ponuku prijmete.
V kalendári sa totiž nachádzajú aj rodné mená, ktoré by našinec nechcel za nič na svete. Zopár z nich nájdete na tomto mieste: Telesfór, Hygín, Anýzia, Polyeuktus, Atanáš, Valburga, Agafia, Parten, Perpétua, Heribert, Kvirín, Pamfilius, Konón, Teofilakt, Nikefór, Hermenegild, Silorád, Nicet, Teodul, Terentius...takto by sme mohli pokračovať.
Január nebol len názvom prvého mesiaca v roku, ale aj rodné meno – v rímskokatolíckom kalendári pripadol na 19. septembra, v gréckokatolíckom na 21. mája. Silvovia zrejme mali pri oslave menín zmätok, veď kým v rímskokatolíckej komodite sa Silvester prvý raz vyskytol 26. novembra s mäkkým i, zatiaľ posledný deň roku už bol s ypsilonom. Pre gréckokatolíkov bol síce Silvester tiež s mäkkým i, no pripadol na 2. januára.
Jánovia mali privilégiá, pretože ich meno sa v jedinom roku vyskytlo až pätnásťkrát – prvý raz 24. januára, naposledy 27. decembra. Mária bola uvedená jedenásťkrát, Alexander a František päťkrát. V našich končinách obľúbené meno Anna svätí zrejme nemali v láske, lebo v kalendári sme ho našli iba trikrát.
Len jeden deň bez klamania
Vraj všetci ľudia v hlavnom meste istej krajiny sa rozhodli jeden deň v roku neklamať a tento sľub údajne vždy dodržali. Takto aspoň tvrdí nemenovaný autor v kalendári objavenom v Kave.
Takéto rozhodnutie malo, mierne povedané, podivné následky. Trhovníci na rannom trhu predávali len čerstvé výrobky a keď sa objavilo niečo zo včerajška, kupujúcich na túto skutočnosť vopred upozornili a vzápätí znížili cenu. Med bol skutočným medom a nie sirupom, mlieko neobsahovalo vodu a ani pri víne nepracovali studňové pumpy ako inokedy. Staré sliepky a zajace neboli ponúkané ako mladé s jemným mäskom, zelenina sa nepolievala vodou, aby sa zdala ako čerstvá, chlieb sa výlučne predával iba z ranného výpeku.
Ľudia neklamali, nefalšovali, preto sa ani nemali o čo vadiť. Noviny vyšli s vybielenými stranami, žiaci nezatajili včerajší deň, keď sa na učenie vykašľali, na súdoch sa previnilci kajúcne priznali, daňové úrady sa zaplnili obyvateľmi statočne sa usilujúcimi vyrovnať svoje podlžnosti. Dámy nemali o kom a o čom klebetiť, politické zhromaždenia sa síce zišli, no hneď sa aj rozišli – nebolo o čom rokovať.
A ako sa to skončilo? Podľa kalendára naivne – prišiel satan a v mysliach ľudí všetko rozhádzal a obrátil na ruby. A klamalo sa ako predtým.
Jarmoky starých rodičov
Kalendár obsahuje aj zoznam trhov a jarmokov konaných v našom regióne. Pritom platilo, že čím väčšie mesto, tým bolo jarmokov viac. Uvedieme príklad zo Štúrova: býval pondelok a utorok v týždňoch, v ktorých bol 24. apríl, 24. jún, 24. august, 28. október a 15. december. Ešte bola pripojená informácia, že jarmok, ktorý padne na 28. októbra, začína sa v sobotu pred označeným dňom a trvá osem dní.
Jarmoky bývali v týchto obciach a mestách nášho regiónu: Bátorove Kosihy, Dubník, Kolárovo, Chotín, Kamenín, Komárno, Komjatice, Gbelce, Strekov, Modrany, Mužla, Svodín, Nové Zámky, Štúrovo, Pribeta, Salka, Svätý Peter, Šurany a Dvory nad Žitavou. Je zaujímavé, že aj sedemnásť rokov po zániku Veľkého Uhorska mesto Štúrovo a okolité dedinky zoznam priraďuje k Ostrihomskej župe.
