NOVÉ ZÁMKY. Do múzea chodíme za účelom spoznávania historických artefaktov , ktoré sú vystavované v stálych expozíciách, ako aj na tematických výstavách. Počas návštevy expozície Múzea Jána Thaina sme sa stretli s návštevníčkami, ktoré do múzea nepriviedlo poznávanie historických artefaktov. Vrátili sa na miesta, kde prežili časť svojho detstva.
Návrat po 50 rokoch
Dozvedeli sme sa, že v priestoroch súčasného sídla Múzea Jána Thaina bol pred niekoľkými desaťročiami detský domov, kde tieto dve – dnes už staršie dámy –pobudli niekoľko rokov.
Pani Margita a pani Elena sa do Nových Zámkov vrátili po vyše 50 rokoch a ochotne sa podelili o svoje spomienky. Sestry pochádzajú zo Šiah. Margita žije vo Zvolene, Elena ostala v Šahách. Návštevu mesta Nové Zámky už dlhšie plánovali. Popri prezeraní expozície si zaspomínali a porovnávali. „Tu boli izby chovancov, tam kuchyňa, na tomto dvore sme trávili veľa spoločných chvíľ s našimi kamarátmi a spolubývajúcimi,“ spomínali. Pani Elena mala v ruke obálku s fotografiami, z ktorej občas jednu vytiahla a spoločne spomínali a porovnávali.
Na dvore detského domova.
Dámy a ochotne odpovedali na naše otázky:
Môžete nám popísať vaše dojmy z okamihu, keď ste vystúpili na železničnej stanici v Nových Zámkoch?
„Boli sme prekvapené, ako je stanica a jej okolie vynovené. Popozerali sme sa navôkol a snažili sa zorientovať. Náš pohľad padol na rohovú budovu, ktorú len úzka ulička oddeľuje od budovy niekdajšieho detského domova. Potešilo nás, že v budove sídli múzeum a tak sa bez problémov dostaneme do priestorov, kde sme si chceli zaspomínať na kus detstva.“ popísala nám pani Margita.
Počas rozhovoru sme sa dozvedeli, že ich rodiskom sú Šahy, kde vyrastali v rodine so 7 deťmi. Po tom, ako ich matka náhle ochorela a musela podstúpiť dlhodobú liečbu, 5 zo 7 detí sa v roku 1956 ocitlo v detskom domove.
V záhrade detského domova.
„S oteckom ostala najstaršia Eva, ktorá mala vtedy okolo 14 rokov a najmladšia, sotva trojročná Mária. Nás s ďalšími tromi súrodencami rozdelili podľa veku do jednotlivých detských domovov. My dve sme sa dostali do novozámockého detského domova, stredná – vtedy 9-ročná – sestra do detského domova vo Veľkých Uherciach a dvojičky brat so sestrou, ktorí mali vtedy 5 rokov boli zaradené do detského domova v Tajnej,“ so smútkom v hlase nám vysvetľovala pani Elena.
Chodili sem aj do školy
„Ja si spomínam na meno riaditeľ a domova, volal sa Benko, spolu s manželkou boli veľmi príjemní. Vynikajúce vzťahy som mala s tetou kuchárkou, ktorá si ma veľmi obľúbila. Dokonca ma raz vzala so sebou aj na svadbu do Pribety ,“ pridala sa Elena.
Snažili sa spomenúť si aj na mená detí z ústavu, s ktorými tu žili. Spoločne sme sa vybrali k budove školy, ktorú navštevovali, čo bolo pre obe dámy silným zážitkom.
Pred budovou, kde strávili časť detstva. Foto: (HR)
Obe dievčatá chodili do základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Nových Zámkoch. „Učila nás pani Lieskovská. Nikdy nezabudnem na okamih, keď ma privítala v triede a predstavila spolužiakom.“
Keďže matka veľa rokov bojovala so zdravotnými problémami, otec ich navštevoval v ústave a po absolvovaní školskej dochádzky sa postupne vracali späť k rodine. Postupne sa ich situácia stabilizovala, roky ubiehali, ale spomienky ostali. Napriek nepriazni osudu majú na svoj pobyt v novozámockom detskom domove pekné spomienky.
