IŽA. Pri pamätníku povodne bola spomienková slávnosť pri príležitosti 50. výročia veľkej dunajskej povodne. Na úvod si prítomní vypočuli piesne speváckeho zboru Matice slovenskej a Csemadoku.
Prišli z okresov, ktoré pomáhali
Marta Kissová pozdravila hostí vrátane zástupcov miest Trenčín, Uherský Brod, Šumperk a obce Svätý Peter. Potom si vypočuli slávnostný príhovor starostu obce Istvána Domina a zástupcov pozvaných delegácií.
„Pripomíname si veľkú dunajskú povodeň v roku 1965. Spomienky sú smutné, pretože pamätáme na stratených blízkych a zničené dediny, ale zároveň sú aj radostné, pretože slávime znovuzrodenie našej obce. Dnes spolu s nami spomínajú aj zástupcovia okresov, ktoré sa pred 50 rokmi delili o náš osud.
Slávnosť pri príležitosti 50. výročia povodní. Foto: (FM)
Vďaka za ušľachtilosť
V marci 1965 začali vody Dunaja stúpať a vyliali sa z koryta až ku hrádzi. Okrem jedného – dvoch menších klesaní tam aj vždy zostali. Od 20. mája však došlo k takému rýchlemu stúpaniu hladiny, že Dunaj sa už viac nezmestil medzi hranice dvoch hrádzí. 15. júna 1965, okolo deviatej ráno, pretrhla voda hrádzu medzi Patincami a Žitavou a neúprosne zaliala krajinu.
Zazneli prerušované sirény označujúc nebezpečenstvo. Z Komárna vyslali autobusy dopravnej spoločnosti, zmobilizovali armádu. Najskôr umiestnili do bezpečia ženy a deti vo Svätom Petre, kde miestni obyvatelia čakali na neštastných Ižanov s otvorenými bránami. Pán starosta, prosím tlmočte naše poďakovanie za tieto ušľachtilé skutky. Budeme za ne navždy vďační.
Rodiny bez domova
Dňa 17. júna nebola pod vodou už len ulica Podzáhradná a Hlavná. Deň čo deň sa zrútilo 30 až 40 domov, za niekoľko dní ostalo bez domova 283 rodín. Popri tom bolo ďalších 267 domov poškodených alebo úplne neobývateľných. Bola to krutá rana aj pre tých, ktorých sa toto nešťastie priamo nedotýkalo.
Katolícky kostol bol plný nábytku, škola a škôlka zasa rodín bez domova. V cintoríne našli útočisko pasúce sa zvieratá. Hladina vody pri katolíckom kostole bola smerom na Hlavnú ulicu vo vzdialenosti okolo 25 až 30 metrov. Neskôr zaliala voda už aj cestu a vstup na dnešnú Novú ulicu.
Pomohli okresy
Keďže po dvoch dňoch došlo ku pretrhnutiu hrádze aj pri Kľúčovci, hladina vody ďalej u nás nerástla. Napriek tomu sme však zostali obkľúčení vodou po dobu celého jedného mesiaca. Prevoz bol množný iba na člnoch. Hladina rieky zostala v rovnakej výške ešte počas troch týždňov. Potom zrazu, ako po dobre vykonanej práci, sa pomaly začala vracať do svojho koryta.
Je potrebné spomenúť a poďakovať aj československej a maďarskej armáde za poskytnutú pomoc pri záchranných operáciách. Ďalej vyjadrujeme obrovskú vďaku okresom Uherské Hradiště, Šumperk a Trenčín.
Nik neveril v katastrofu
Ak by som chcel vyvodiť poučenie z minulosti, povedal by som, že súdržnosť našich predkov v nešťastí bola príkladná. Vzájomná snaha o pomoc sa objavila u každého jedného obyvateľa. Všetci, čo boli schopní držať spolu, navzájom si pomáhať bez ohľadu na národnosť, farbu pleti alebo politickú príslušnosť, boli hrdinovia.
Zažili sme povodňovú katastrofu, ktorej mesiace predtým nikto neveril. Celá jedna krajina sa naučila názvy dedín postihnutých tragickým osudom: Čičov, Patince, Kolárovo, Kľúčovec, Iža a mnoho ďalších. Ich znivočenie je desivou pripomienkou.
Vzniklo viac ako dve miliardy sedemsto miliónov škôd, ktoré v danom čase predstavovali síce len pol percenta rozpočtu krajiny, ale pre nás to boli naše domovy. Hodnota ľudských životov a utrpené škody sú nevyčísliteľné.
Voda vzala časť minulosti
Voda nám vzala časť minulosti. Vzala hlinené domy a zaostalosť. Priniesla však vývoj, prispejúc k tomu, že naša obec je jednou z najviac obývateľných v našom okrese. Nedokazuje to lepšie nič viac ako to, že tu stále žijeme, budujeme. Tí, ktorí svojou prácou a každodenným životom prispievajú k rozvoju našej obce dnes, sú dôstojnými nástupcami bývalých znovustaviteľov,“ povedal.
Bola to najničivejšia povodeň v novodobej slovenskej histórii. Vodu sa podarilo odviesť až po dvoch mesiacoch. Vtedy sa zisťovali aj škody – 768 domov bolo zničených a 1568 poškodených. Po odstránení vody sa začala obnova zničených obcí. Každej z nich pridelili spravidla dva okresy – jeden slovenský a jeden český, ktoré mali pomáhať pri odstraňovaní následkov povodne.
Po kladení vencov pri pamätníku povodne v kultúrnom dome bola otvorená fotovýstava z roku 1965.
