HURBANOVO. Ľudstvo postupne preniká do vesmíru, najmä do blízkosti telies krúžiacich v našej Slnečnej sústave.
Pluto trocha zblízka
Našinci, ktorí majú školské triedy dávnejšie za sebou, sa na hodinách fyziky učili, že okolo nášho Slnka obieha deväť planét, z nich najvzdialenejšia a najneskôr objavená nesie názov Pluto.
Čo vieme o tejto záhadnej “malej hviezdičke“? Predovšetkým to, že je od nás veľmi ďaleko, veď svetlo šíriace sa závratnou rýchlosťou tristotisíc kilometrov za sekundu (!) by z nej dorazilo na našu Zem približne za päť a pol hodiny.
Na porovnanie – jas z nášho Mesiaca príde na Zem za 1,3 sekundy, z nášho Slnka za 8,3 minúty. Pluto ako deviatu planétu objavili 21. januára 1930.
Táto planéta je zhruba šesťkrát menšia ako naša Zem, no má – aspoň podľa výsledkov doterajšieho bádania – až päť mesiacov.
Z nich najväčší menom Cháron je skoro taký veľký ako materská planéta, preto sa často hovorí ako o dvojplanéte.
Celý tento roj je od Slnka vzdialený približne 5940 miliónov kilometrov a jeden jeho obrat okolo neho trvá takmer 250 zemských rokov. Povrch Pluta pravdepodobne tvorí zamrznutý metán.
Ako prvý v Európe
Teraz obráťme list a pripomeňme si, že v Hurbanove – vtedy sa volalo Stará Ďala – v medzivojnovom období pôsobilo niekoľko erudovaných českých astronómov. Z nich sa s Plutom najviac zaoberal Bohumil Šternberk (narodil sa roku 1897 v Chrudimi, zomrel roku 1983 v Prahe). Do staroďalianskej hvezdárne nastúpil roku 1928, v rokoch 1936 až 1938 bol jej riaditeľom.
Šternberk rýchlo zamieril svoju pozornosť na toto záhadné a zmrazené vesmírne teleso. Ako prvý v Európe už 18. marca 1930, teda necelé dva mesiace po objavení, zameral jeho polohu, pričom získané údaje patrili k najpresnejším na svete.
Súčasne ho pomocou 60-centrimetrového zrkadlového ďalekohľadu – bol to vtedy najväčší a najmodernejší prístroj svojho druhu v Československu – nafotografoval na sklenú platňu.
Preklasifikovaný, no nie zabudnutý
Roku 2006 Astronomická únia preklasifikovala Pluto z “riadnej“ na trpasličiu planétu, čo znamená, že okolo Slnka krúži dnes iba osem planét. S takýmto degradujúcim rozhodnutím však viacerí milovníci hviezdneho nekonečna nesúhlasia, preto o téme aj ďalej prebiehajú odborné diskusie.
Nech už ide o “riadnu“, či trpasličiu planétu, ľudia jej “nedajú pokoja“. Dňa 19. januára 2006 bola k nej vypustená americká planetárna sonda New Horizons (Nové obzory), ktorá sa 14. júla 2015 priblíži k nej na minimálnu vzdialenosť desaťtisíc kilometrov. Sonda viackrát preletí okolo Pluta a jeho satelitov, výsledkom čoho bude doposiaľ najpodrobnejší výskum a zmapovanie tejto obežnice a “jej detí“.
Aké meno im dať?
Sonda určite objaví všeličo doteraz len tušené. A na pomerne podrobnej mape Pluta sa objavia prírodné útvary, ktoré bude treba rozlíšiť a pomenovať.
Ladislavovi Drugovi, astronómovi zo Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove neušlo, že Medzinárodná astronomická únia (NASA) vyhlásila verejnú kampaň na pomenovanie objavených a zmapovaných útvarov, napríklad pohorí, či kráterov. A keďže Bohumil Šternberk Pluto vyforografoval ako prvý Európan, bolo by podistým záslužné, aby jeden z týchto útvarov niesol jeho meno.
Ladislav Druga svoj návrh prostredníctvom kompetentných osobností poslal do washingtonskej centrály NASA, kde ho posúdi názvoslovná komisia renomovaných astronómov. Iba dúfajme, že návrh z nášho regiónu bude plne akceptovaný, čím Hurbanovo zapíše do veľkej knihy svetovej astronómie ďalší záslužný počin.
