NOVÉ ZÁMKY. Divadlo PARADOX pod režijným vedením Mareka Luptáka predstavilo trpkú drámu o úmrtí , inceste a láske – STRATENÍ.
Alkoholizmus, drogy, sexuálne úchylky
Hra voľne inšpirovaná filmom Johna Wellsa je o rodine. Mnohokrát ju ukazuje v extrémne vyhrotených situáciách, ktoré sa v dnešnej dobe často objavujú. Alkoholizmus, drogy, sexuálne úchylky, rozvod, incest – to všetko sú slová, ktoré sa v súvislosti s touto hrou dajú určite spomenúť. Nečakajte však plytký dej bez hlbšej pointy zahraný miestnymi amatérmi, ale obdivuhodné herecké výkony na vysokej úrovni, zložité dialógy s hlbokým významom a silné emócie.
Z komédie dráma PARADOXní sú všeobecne známi ako divadelníci s jedinečným zmyslom pre humor a repertoárom tých najhumornejších predstavení. Tentokrát však smiech vymenili za drámu. ,,Pri komédii sme sa väčšinou zabávali samy na sebe, práve preto sme chceli vyskúšať niečo hlbšie, vnímavejšie, čo nás posunie ďalej,“ hovorí Daria Kériová, ktorá bravúrne zvládla úlohu ovdovenej narkomanky Violet. Napriek tomu, že zrežírovanie tak zložitej divadelnej hry si vyžaduje dávku zodpovednosti a sebazapierania, mladý režisér Marek Lupták zvládol svoju rolu viac než obdivuhodne.
Ťažká úloha
,,Vybral som si veľmi ťažkú hru, ale vôbec to neľutujem pretože všetko dopadlo presne tak, ako som si predstavoval. Ale priznávam, že to bolo veľmi náročné. Je to síce moja obľúbená hra, no na druhej strane v nej hrá až dvanásť hercov a trvá vyše dvoch hodín.“
Mladí si zahrali so staršími ,,Doteraz som režíroval len oveľa menší počet hercov a väčšinou vždy aj samého seba. To, že ma PARADOX oslovil, bola pre mňa veľká výzva a práve touto hrou som si na seba ušil veľký bič,“ hovorí mladý režisér, študent VŠMU. Pôvodnú zostavu hercov tvorili piati PARADOXní. Keďže si celé predstavenie vyžadovalo oveľa viac postáv, oslovili mladších hercov z Divadla mladých. ,,Pracoval som s nimi nielen v Divadle mladých, ale s Kamilou Halámkovou či Barbi Brezíkovou aj v UNISONE – takže presne viem, ako s nimi vychádzať,“ dodáva.
Marek pracoval doteraz väčšinou s mladými ľuďmi, ktorí, ako sám hovorí, sú nepoškvrnení, bez skúseností a hereckých návykov. ,,Starší herci majú nejaké predstavy o herectve. Búrať tie ich a skonsolidovať ich so svojimi bolo určite náročné, ale zároveň veľmi zaujímavé. Považujem to výbornú skúsenosť.“ Hovorí Marek Lupták.
Marek je prirodzená autorita
Devätnásťročný chlapec ako režisér seriózneho predstavenia je úkaz, s ktorým sa nestretávame každý deň. ,,Napriek tomu, že je o polovicu mladší ako ja, spolupracuje sa nám s ním veľmi dobre. Nečakala som, že z devätnásťročného človeka dokáže vzísť niečo takéto.“ Hovorí Daria Kériová. Priznáva však, že prvé skúšky boli plné emócií, plaču, hádok aj výčitiek.
,,Myslím, že nebol problém v Marekovi, ale v nás. Museli sme pochopiť, že on je autorita a my sa mu musíme podrobiť,“ dodáva Daria. Marekovi ako režisérovi sa podarilo postaviť seba samého do úlohy režiséra – prirodzenej autority, ktorého herci rešpektujú, no zároveň rešpektuje aj on sám názory ostatných.
„Nechcel som si nasilu vydobýjať autoritu. Práve naopak – páči sa mi myšlienka persóny režiséra ako prirodzeného ,,šéfa“. Nevyhli sme hádkam ani nedorozumeniam, ale nakoniec to vyriešil dialóg a v konečnom dôsledku pochopili, že akýkoľvek je môj prístup, vždy bude pre dobro divadelnej hry,“ dodáva Marek Lupták.
