Pestovať národné povedomie Slovákov, pritom udržiavať tolerantný vzťah s príslušníkmi ostatných etník – takto sa dá stručne charakterizovať poslanie tohto občianskeho združenia, ojedinelého na južnom Slovensku.
KOLÁROVO. V týchto dňoch si pätnáste výročie svojej činnosti pripomenuli členovia a sympatizanti Spolku priateľov slovenskej kultúry v Kolárove.
Mesačne aspoň raz
Ako zvýraznil vo sviatočnom príhovore na jubilejnej schôdzi vlani zvolený predseda Ondrej Litvai, od založenia neprešiel ani jediný mesiac, bez účasti aspoň na jednom podujatí. Veď ešte sa nový rok ani poriadne nezačne, už ich výbor pozýva na trojkráľovú kapustnicu.
Činnosť spolku je rôznorodá. Stačí spomenúť plesy, stretnutia pri harmonike, besedy s kultúrnymi činiteľmi, dolnozemské zakáľačky, či akcie venované žiakom slovenskej základnej a špeciálnej školy, resp. slovenských materských škôl. Oslavy sviatku sv. Cyrila a Metoda spojené s Dňom slovenskej kultúry sa stávajú udalosťou celého mesta. Spolok s takmer 150 členmi sa však postupne stáva organizáciou starších ľudí, preto najvážnejšou úlohou bude omladenie členskej základne. Má sa to dosiahnuť ešte užšou spoluprácou so školami, najmä s pedagógmi a rodičmi žiakov.
Uznanie od vedenia mesta
Pri ostatnom sčítaní ľudu sa k slovenskej národnosti prihlásilo devätnásť a pol percenta Kolárovčanov, čo znamená, že slovenské etnikum je v menšine. Tým viac uspokojuje a nabáda k činom, že maďarské vedenie mesta spolok podľa svojich možností morálne aj materiálne podporuje.
Na jubilejnej schôdzi činnosť združenia vysoko ocenil aj primátor Kolárova Árpád Horváth, ktorý – ako je známe – pôsobí ako nominant Strany maďarskej komunity. Členov spolku nabádal nielen k podnetným činom na poli kultúry, ale aj k zbieraniu a uchovávaniu pamiatok minulosti, v prospech celého mesta. Na schôdzi spolku sa zúčastnili aj zástupkyne Ligy maďarských žien a ďalších organizácií.
Na takejto slávnosti nemohli chýbať ani predstavitelia slovenských organizácií z juhomaďarských mestečiek Mezőberény a Nagybánhegyes, s ktorými Kolárovčania udržiavajú dlhodobé a živé styky. Potomkovia slovenských predkov síce slovenčine ešte rozumejú, no už ju bežne nepoužívajú, preto svoje dojímavé prejavy predniesli po maďarsky. Členovia kolárovského spolku im budú aj ďalej pomáhať, aby – ako to povedal predseda Litvai – pestovali tradície pokiaľ ešte vládzu národnostne žiť.
Boli pozvaní, no neprišli
Dlhý by bol zoznam aktívnych členov a pomocníkov spolku ocenených pri jubilejnej príležitosti pamätnou medailou. Z tejto plejády vyzdvihneme aspoň tri ženy – prvú podpredsedníčku Margitu Selčániovú a jej nasledovníčky “pri kormidle“ Aničku Tóthovú a Alžbetu Mrškovú. Pravda, činorodých ľudí bolo oveľa viac.
Sklamanie účastníkov schôdze však vyvolalo oznámenie predsedu Ondreja Litvaiho, ktorý mienil slovenskú kultúru rozvinúť na širšej báze, no nestretol sa s patričným záujmom. Ako pripomenul, na oslavu jubilea pozval zástupcov štrnástich miestnych odborov Matice slovenskej z blízkeho okolia, pričom by im ponúkol aj možnosť spolupráce na národnostnom poli.
Žiaľ, dobrý úmysel nevyšiel, keďže na pozvanie ako jediný zareagoval iba miestny odbor v Iži, ktorého predsedníčka Helena Vicianová bola aj účastníčkou slávnostnej schôdze. Ostatné miestne odbory však podanú ruku neprijali, ani sa Kolárovčanom neohlásili. Keď sme svedkami takéhoto nezáujmu a ľahostajnosti, ťažko v dvojjazyčnom Komárňanskom okrese vykonať pre Slovač o čosi viac ako sa robí doposiaľ. Aj kolárovský spolok je jediný, aj keď na podobné aktivity sú podmienky i v ďalších obciach a mestách.
Aj napriek takémuto sklamaniu jubilejná schôdza utužila nádej, že slovenská kultúra – aspoň v tomto meste – bude živá aj v ďalších rokoch. O tento dojem sa postarali žiaci slovenských škôl, osobitne folklórnych skupín Mlynček a Nezábudky. Pod vedením pedagógov sa prezentovali takmer hodinovým ľúbivým programom oceneným častým aplauzom prítomných divákov. Tie deti predsa čoskoro vyrastú a podaktoré sa azda zapoja aj do spolkovej roboty.
