NOVÉ ZÁMKY. "Naše oddelenie sa nedávno do objektov FNsP presťahovalo, myslím, že je to aj ocenenie toho, ako sme to brilantne zvládli. Vedenie nemocnice nám vychádza v ústrety, sú nám nápomocní. Okrem Bratislavy sme jediné psychiatrické oddelenie, ktoré je v rámci areálu budovy nemocnice. Ostatné sú samostatnými budovami s parkom, takmer všade na svete je to podobné," vysvetľuje.
Z rúk predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Milana Belicu a vedúceho lekára NSK Ľubomíra Ševčíka si prevzala diplom, medailu aj krásnu krištáľovú vázu.
"Ocenenie ma potešilo, to sú také príjemné pocity. Veľmi si to vážim, pretože je to znak, že pracujem dobre. Slávnosť bola pekná, na vysokej úrovni, hudobný program, raut... Verím, že sa mení postoj k spoločnosti k psychiatrii, pretože spomedzi troch ocenených lekárov sme boli dve práve lekárky zo psychiatrie," dodáva.
L. Katonová vyštudovala Lekársku fakultu na UK v Bratislave, od 1979 pracovala ako lekár najprv v Nitre, po atestácii v roku 1982 prišla do Nových Zámkov. Na poste primárky pôsobí od roku 1998. Hovorí slovensky aj maďarsky, možno aj preto má denne v ambulancii od 30-50 ľudí.
"Minule mi ktosi vypočítal, že za tých 36 rokov, čo toto povolanie robím, som vyšetrila okolo 700 000 ľudí. To je vlastne jedno celé veľkomesto," hovorí. Pre psychiatriu sa rozhodla v treťom ročníku štúdia i keď tento odbor bol na konci záujmov spoločnosti. U nás sa pohľad na psychiatriu v posledných rokoch naozaj zmenil, ale ešte nie je na takej úrovni, ako by si želala. Psychické ochorenie je ochorenie ako iné, nie je to hanba. Niečo máme geneticky dané, niečo výchovou ovplyvnili rodičia. Ani životné okolnosti nebývajú vždy ideálne.
"Žijeme v dobe, ktorá nie je vhodná pre citlivejších ľudí. V psychiatrii neexistuje žiadna zobrazovacia metóda, krvné testy, röntgen, magnetická rezonancia alebo niečo podobné, čo vo všetkých iných odboroch medicíny je. Ale za posledné roky sme úžasne pokročili, najmä v oblasti liekov. Pracujeme v tíme, liečba je komplexná a často vedie k úspechu, ktorý je úspechom všetkých pracovníkov psychiatrie," vysvetľuje L. Katonová.
A kde čerpá energiu unavená z náročnej práce? "Asi to mám geneticky dané, roky nič zvláštne nerobím. Toto povolanie som si vybrala a stále ho mám rada." Obaja jej synovia vyštudovali právo. "Trocha mi bolo ľúto, že si nevybrali medicínu."
Autor: Angelika Holomáňová
