HURBANOVO - BOHATÁ. Klub kaktusárov Saguaro Nové Zámky a Okresný výbor Slovenského zväzu záhradkárov v Komárne usporiadal IV.ročník predajnej burzy kaktusov a sukulentov v kultúrnom dome Hurbanovo- Bohatá.
Klub Kaktusárov „Saguaro“ Nové Zámky vznikol v roku 1981. Carnegiea gigantea "Saguaro"- symbol klub. Keď sa pred pár rokmi na jednej zo schôdzí rozhodovali, ako budú nazyvat klub, tak viacerých členov napadlo práve toto meno. Carnegiea gigantea, alebo jej ľudový názov Saguaro, ktorý pre tento kaktus používali domorodí indiáni je vo svojej domovine /juh USA- Arizona, Kalifornia, Mexiko- Sonora/ neprehliadnuteľnou rastlinou, ktorá fascinuje nielen odbornú verejnosť, ale aj laikov. V prírode dorastá do výšky 12-18 metrov a vo výške 2-3 metrov sa svietnikovito rozvetvuje. Vek najstarších exemplárov sa odhaduje na 200-300 rokov pričom vážia aj niekoľko ton.
Životaschopné rastliny
Kaktusy a sukulenty sprevádzajú rôzne mýty o tom, ako je ťažko ich s úspechom pestovať. Jeden taký hovorí, že veľmi ťažko kvitnú, resp. že kvitnú raz za sedem rokov. V skutočnosti nie je ťažké starať sa o kaktusy. Je možné dosahovať uspokojivé výsledky dokonca aj vtedy, ak nemáme úplne ideálne podmienky a znalosti. Existuje veľa krásnych, pravidelne kvitnúcich exemplárov pestovaných ľuďmi bez akýchkoľvek znalostí o suchomilných rastlinách, starajúcich sa o svoje pichľavé miláčiky iba intuitívne.
Keďže pôvodné životné prostredie nie je vždy ku kaktusom žičlivé, vyvinuli sa na neobyčajne životaschopné rastliny, ktoré znesú naše nedostatky v starostlivosti. Spravidla nemajú vôbec nič proti tomu, ak ich občas zabúdame poliať alebo odcestujeme v lete na dva či tri týždne na dovolenku bez toho, že by sme si niekoho vybavili na ich polievanie. Samozrejme, opak im môže ublížiť – nie sú to bahenné rastliny, nevedia dlhodobo prežiť v rozmáčanom substráte.
Americké kaktusy a africké sukulenty sú vhodné kvetiny pre každého, kto ich má rád. Môže mať v byte málo miesta a k dispozícii iba povedzme parapetnú dosku okna smerom na juh, prípadne východ, menej vhodný je západ. Úplne nevhodný je iba sever. Existuje veľa malých, pekne a pravidelne kvitnúcich druhov, ktoré vydržia aj bytové podmienky. Stačí urobiť správny výber a dodržiavať určité skromné zásady starostlivosti. Najdôležitejšie faktory starostlivosti o kaktusy a sukulenty sú substrát, teplo, svetlo, voda.
Ako všetko z Nového sveta, tak aj kaktusy boli v tých dobách nesmiernou vzácne. Ich hodnota sa vyvažovala zlatom. Mohli si ich dovoliť len najzámožnejší ľudia. A tento stav vládol dlhé roky. Ale nakoľko sa nevedelo o nárokoch týchto rastlín, nevydržali dlho.
Niečo zo sveta, v ktorom sme mnohí nikdy neboli
Gabriel Klotton pestuje kaktusy a sukulenty od roku 1970 v Hurbanove. „Mnohí sa nás pýtajú, prečo pestujeme kaktusy. Odpoveď je jednoduchá: lebo sa nám páčia. Je tu množstvo nepreberných foriem, tvarov, veľkostí, farieb. Fascinácia toho, že máme niečo zo sveta, v ktorom sme mnohí nikdy neboli a možno ani nebudeme. Dajú sa zbierať do série, ako poštové známky, či už podľa druhov, rodov, farby kvetu, veľkosti tela, dĺžky tŕňov a pod. Očarenie a pýcha zachváti človeka vtedy, keď si zo semienka veľkosti makového zrnka vypestuje krásny, kvitnúci kaktus a daruje ho niekomu blízkemu.
Dívame sa tieto rastlinky s úctou. Ale nestačí sa len dívať. Ich situácia je v príroda ohrozená. Mnohé sú na vymretie. Ustupujú potrebám človeka. Potrebuje aj on kúsok políčka, z ktorého by uživil svoju rodinu. A kaktusy tomu padnú za obeť. Stavajú sa cesty, nové mestá, smetiská, civilizácia sa rozširuje. Snažme sa preto aj my niečo spraviť pre záchranu týchto rastlín. Stačí už len to, že ju pestujeme, venujeme jej pozornosť, zaobchádzame s rastlinným materiálom šetrne, množíme ho a poskytujeme ďalej. Veď keď už v domovine nebudú, bude to na nás, aby sme zachovali kus dedičstva my. A myslím si, že to je posolstvo kaktusára - "Zachovať tieto deti slnka pre naše deti."
