KOMÁRNO. Tento názov má podľa našich informácií ešte sedem ďalších usadlostí v Európe a jedna v Kanade. Svoje pomenovania zrejme všetky získali podľa nepríjemného a bodavého hmyzu hojne sa vyskytujúceho v močaristých krajoch kdekoľvek na svete. Možno usadlostí s takýmto názvom je aj viac, no nateraz o nich nevieme.
Pri Čachtickom hrade
Najbližšie k južnému Komárnu je zopár ulíc pod Čachtickým hradom pri Novom Meste nad Váhom. Kedysi to bola samostatná dedina, dnes je súčasťou obce Čachtice.
Prvá písomná zmienka o nej pochádza ešte z roku 1341. Naše noviny zistili, že roku 1828 mala 24 domov so 167 obyvateľmi. S Čachticami splynula v 19. storočí. Žili tu najchudobnejší ľudia na okolí, v blízkosti ich príbytkov boli kedysi rozsiahle močiare s kŕkajúcimi žabami a s miliónmi komárov.
Lazníci spod Poľany
Ďalšie – v tomto prípade rýdzo slovenské Komárno – by sme našli pod Poľanou, v Detvianskom okrese.
So svojou stovkou obyvateľov je jednou zo štyroch lazníckych osád obce Detvianska Huta. Kedysi tu bola málotriedna škola, no detí je málo, žiakov dnes vozí autobus do tri kilometre vzdialenej obce.
Podpolianske Komárno leží síce v drsnom, ale krásnom kraji so zdravým životným prostredím.
Bolo by zaiste ideálnym miestom pre rekreačné pobyty detí z južného Komárna, kde príroda ľuďom toľko vzácnych hodnôt nenadelila. Komárňania na rekreácii v Komárne – to by určite stálo za úvahu. Pravda, najprv by na juhu museli o svojom severnejšom bračekovi čosi vedieť. Zatiaľ medzi týmito usadlosťami nie sú žiadne, ešte ani zdvorilostné kontakty.
Tvrdý kraj – tvrdý alkohol
Komárno majú aj Moravania. Leží v okrese Kroměríž v malebnom údolí rieky Juhyně. Nad čistou a usporiadanou dedinkou s približne tristo obyvateľmi sa vypína Kelčovský Javorník vysoký 864 metrov nad morom.
Domáci nám potvrdili, že voľakedy bolo moravské Komárno živšou a slávnejšou usadlosťou ako dnes. Pálilo sa tu uhlie aj železná ruda, varilo pivo, až v troch rybníkoch sa chovali ryby. Všetko však odniesol čas.
Prostredie je aj tu drsné, život tvrdý. A tak vraj nesmie chýbať ani tvrdý alkohol v podobe 52-percentnej slivovice občas zriedenej pivom.
Historická súvislosť medzi naším a moravským Komárnom nie je, svoj názov dostalo do vienka za odlišných historických a spoločenských okolností. Zrejme aj tu zohrali svoju úlohu Komáre.
Už len s krátkym a
Ďalšie usadlosti s podobným názvom, čiže s krátkym a v slove, by sme mali hľadať ďalej od hraníc Slovenska.
Obec Komarno v Čiernej Hore má údajne len 26 obyvateľov, zato je situovaná do pekného prostredia. V Poľsku máme až dvoch menovcov – jeden sa rozkladá v juhozápadnej časti krajiny, v okrese Jelenia Góra, druhý na 108 kilometrov severne od krajského mesta Lublin.
Aj na Ukrajine by sme našli štyritisíc obyvateľov rátajúce mestečko s nám blízkym názvom. Leží v západnej časti štátu v ľvovskej oblasti.
S východným susedom nášho štátu súvisí aj Komárno, ktoré ktosi našiel na mape Kanady. Údajne ho založili emigranti z Ukrajiny a nazvali ho po štípajúcom a bzučiacom hmyze, ktorý trápi ľudí v okolí močiarov a ďalších vodných plôch. V ukrajinčine totiž slovo komár znie podobne ako v slovenčine, taktiež odtiaľ po názov bol iba krôčik.
Bolo by zaiste zaujímavé, keby sa našiel odvážlivec, ktorý by precestoval všetky tu spomínané mestečká, dediny aj osady a vydal o nich svedectvo obyvateľom nášho najjužnejšieho mesta. Hádam by objavil aj ďalšie usadlosti s podobným názvom. Odváži sa na to niekto?
Autor: FRANTIŠEK BUDA
