KOMÁRNO. V Podunajskom múzeu sprístupnili verejnosti zaujímavú výstavu k 750. výročiu udeleniu mestských práv Komárnu pod názvom Gibraltár pri Dunaji. Záštitu nad výstavou má primátor mesta László Stubendek.
Riaditeľ múzea Jozef Csütörtöky na slávnostnej vernisáži povedal, že k realizovaniu tejto zaujímavej výstavy prispeli aj zamestnanci.
Národná kultúrna pamiatka
Kurátorom a hlavným zostavovateľom výstavy je Ľudovít Gráfel – vedúci oddelenia mestského úradu a riaditeľ organizácie Pro Castello Comaromiensi, ktorá sa stará o prezentáciu a ochranu komárňanskej pevnosti, ktorá je aj národná kultúrna pamiatka. V slávnostnom príhovore okrem iného povedal, že na území terajšej pevnosti bol vždy hrad, ktorý v rokoch 1241-1252 odolal aj tatárskemu vpádu.
Obnovená Lopoldova brána.
V komárňanskom hrade sa narodil kráľ Ladislav V. Za panovania kráľa Mateja Korvína sa komárňanský hrad stal letným sídlom kráľa. Po bitke pri Moháči sa začali turecké vojny v Uhorsku, preto cisár Ferdinand I. dal pokyn na výstavu bastiónovej protitureckej pevnosti, ktorá bola dokončená v roku 1557 a voláme ju aj Starou pevnosťou.
Nikdy ju nedobyli
Pevnosť pri sútoku Váhu a Dunaja odolala obliehaniu Turkov. V roku 1594 ju nedobyl ani veľvezír Sinán, ktorý stál na čele stotisícovej armády. Výstavba a rozšírenie hradu pokračovala na pokyn cisára Leopolda I. v rokoch 1663-1673, kedy sa postavila nová, opäť silnejšia pevnosť. Počas Napoleonových vojen, keď bola porazená aj rakúska armáda, cisár František II. navštívil Komárno a nariadil postaviť tu najväčšiu pevnosť habsburskej monarchie.
Postupne bolo postavených 11 bášt, predsunuté pevnosti na druhej strane Dunaja, kasáreň a veliteľské budovy v Novej pevnosti. Boli postavené kazematy v Starej pevnosti a rôzne podzemné chodby popod Dunaj na prísun munície a potravín. V dobe najväčšej slávy tu mohli v pevnosti a v baštách umiestniť do dvestotisíc vojakov.
Gibraltar na Dunaji
Význam komárňanskej pevnosti vstúpil do povedomia počas revolučných udalostí v Uhorsku v rokoch 1848-1849, kedy hlavným veliteľom pevnosti sa stal Juraj Klapka. Pod jeho vedením obránili pevnosť proti veľkej presile ruských a rakúskych vojsk.
Aj po porážke hlavnej revolučnej armády pri Világosi kapitulovali len za veľmi výhodných podmienok – každý obranca dostal taký ferman, že mohol odísť kdekoľvek do sveta. Počas uplynulých stáročí, ale najmä počas revolučných rokov 1848-1849, bola pevnosť vždy Gibraltarom na Dunaji.
Majetok mesta
Po odchode vojsk je od roku 2003 pevnosť majetkom mesta. Postupne sa obnovili kazematy, vstupné brány, bývalá pracháreň, kde je teraz stála výstava o histórii komárňanskej pevnosti.
Pripravuje sa oprava celej strešnej konštrukcie pevnosti. Pevnostný systém na sútoku Dunaja a Váhu v Komárne a maďarskom Komárome figuruje na predbežnom zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Samospráva Komárna s ďalšou podporou centrálnych orgánov aj Európskej únie robí všetko, aby Ústredná pevnosť – národná kultúrna pamiatka slúžila kultúre a turistickej činnosti. Veď pevnosť ročne navštívi vyše desaťtisíc návštevníkov od nás aj zahraničia.
Výstava k výročiu
Na tejto zaujímavej výstave sú vystavené dobové rytiny a mapy, o výstavbe pevnosti ako aj terajšie letecké snímky celej komárňanskej pevnosti, ktoré predstavuje takmer 50 hektárov plochy.
O podnetnú výstavu k 750. výročiu udelenia mestských práv Komárnu kráľom Belom IV. v Podunajskom múzeu je veľký záujem. Expozícia je otvorená pre verejnosť do 30. mája.
