GBELCE. Dňa 27. marca sa školou šírila opojná vôňa poézie. Poézia očisťuje, inšpiruje, otvára náruč fantázii a únikový východ pred starosťami a trápeniami.
Jej jazyk je síce ťažký, ale ak ju vnímate srdcom, preniknete do jej tajov. Raz a navždy ožijú vo vás nádherné struny jej pôvabu a necháte sa unášať vírom čarovného sveta.
Hra na rýmy
Presvedčili sa o tom aj gbelčianske deti, keď ich do víru poézie strhol Ľubomír Feldek. Získal si ich hneď na prvý šup. Dokázal nám, že je majstrom rýmov. Spontánne a úprimne nadviazal kontakt s detským publikom. Prvé rýmy tvorili spolu na názov obce Gbelce. Deti fantasticky zareagovali na jeho hru na rýmy. Tvoriť rýmy je chytľavé a veľmi zábavné, keď tvoríte rýchlo a bezhlavo, vypustíte do éteru také rýmy ako robím, robím kotrmelce a odrazu sú tu Gbelce, skrížili mi cestu teľce a teraz musím na vécé....
Malé deti opakovali všetko presne tak, ako to pán Feldek povedal, napodobňovali aj jeho intonáciu, melódiu a podaktoré i gestikuláciu. Boli rozkošné a on uprostred nich....Šla z neho obrovská energia, sila a láska k deťom. Tá bola výrazne citeľná a viditeľná.
Vysvetľoval deťom:
• ako sa tvoria rýmy,
• aké sú dôležité prípony, ako sa na niektoré zabúda, a pritom sú také pekné, napríklad slová sestra, jamka v genitíve plurálu sestár, jamôk, čo je tiež spisovné, ale nikto ju nepoužíva.....
• že zabúdame na slová ako napríklad choseň, lopár....Tieto slová naše deti vôbec nepoznali.
Starším vysvetľoval
Starších žiakov zasvätil do tajov dospelých, tvorili rýmy a slovné hračky, a pritom im nevtieravo vysvetlil:
• že najkrajšie sú dotyky náhodné: Dotyky náhodné a tóny lahodné – váš mužný hlas sa nedá zabudnúť....
• že sa všetko točí okolo najkrajšieho pocitu na svete – okolo lásky: A zase, a zase, ľúbim oči belasé, ľúbim oči belasé....
• čo majú dievčatá povedať, keď majú slzy na krajíčku pri rozchode s ich srdca šampiónom: Neplačem, to sneží....
• ako nádherne sa dá spojiť dva rôzne jazyky, napríklad francúzsky, slovenský: Tombe la neige – padá sneh a teba niet....
Majstri rýmov a hudby
Ľubomír Feldek nie je len majstrom rýmov, ale patrí mu i prívlastok majster improvizácie, napríklad v jednej chvíli mu začal mobil dávať najavo, že sa vybíja a on bez zaváhania stvoril veršík: Mobil takmer vybitý a pohár pomaly vypitý.
Hneď ho zhudobnil s Richardom Šimurkom, ktorý spolu s Katkou Feldekovou mu robili spoločnosť. Nešlo o klasickú besedu so spisovateľom. Bolo to skôr spojenie besedy s koncertom. Katka Feldeková spievala slávne svetové pesničky a francúzske šansóny, ktoré otextoval jej otec.
Obdivovali sme hru Richarda Šimurku na saxofóne. Malí žiaci videli saxofón prvý raz v živote, a tak ho sledovali s otvorenými ústami a v nemom úžase.
V spoločnosti pána Feldeka, jeho dcéry Katky a hudobníka Richarda Šimurku sme prežili nádhernú rozprávkovú hodinu. Získali si naše srdcia, pretože z nich sálala radosť a pohoda. Bolo cítiť, že ich práca je zároveň aj ich záľuba. Sme im za to vďační a zostal v nás nezabudnuteľný zážitok a čarovná poetická spomienka, ktorú si deti umocnili a zvečnili básnikovým podpisom v knižkách a pamätníčkoch.
Ďakujeme krásne ešte raz a vyjadrujeme nesmierny obdiv.
Autor: MARTINA ULAHELOVÁ
