januári 2015 svoj druhý štart na Rely Dakar.
SEMEROVO. Oba tatrovácke špeciály sme v sobotu 28. marca popoludní našli zaparkované pred tunajším kultúrnym strediskom, kde sa konala beseda s účastníkmi Rely Dakar.
V predvečer besedy sme tunajšieho rodáka Roberta Kasáka našli v obytnej nadstavbe bielej Tatry 815 pripravovať materiály na besedu. Položili sme mu niekoľko otázok.
Kde všade už bola táto "nepretekárska" tatrovka?
Absolvoval som s ňou niekoľko asistencií na pretekoch v Nemecku, Grécku, na Silk Way Rally cez ázijské republiky bývalého ZSSR. Robil som „balečko“ – teda zabezpečovacie vozidlo – na troch ročníkoch súťaže Africa Eco Race, ktorá sa jazdí na pôvodných trasách bývalej Rely Paríž – Dakar.
Tentoraz sa pozrela aj do južnej Ameriky. Každý večer nás čakala v bivaku. Traja ľudia spali v nadstavbe a ja vpredu v kabíne.
Plaketa pre víťaza kategórie asistenčných kamiónov. Foto: (MA)
Štartovali ste na druhom ročníku Dakaru. Líšila sa príprava v porovnaní s premiérou?
Namiesto jedného sme pripravovali dve autá. Rozhodnutie padlo na poslednú chvíľu, ale stihli sme to. Na pretekárskej Tatre sme upravili podvozok a odpruženie. Ukázalo sa ako veľmi účinné.
Nastali nejaké podstatné zmeny oproti prvému štartu?
Vlani som absolvoval trať s odtrhnutým meniskom, ako sa neskôr zistilo. Zoznamoval som sa s autom, ktoré som dostal až pred testami na vojenských pieskoch na Záhorí. Tento rok som si dal do poriadku koleno, komplet som si pripravil auto a dostal som českého navigátora Jaroslava Kolářa. Tím vymenil aj „ostré“ súťažné auto z Isuzu na Toyotu. Nakoniec veľmi dobre fungovala technika aj súhra tímu.
Ako vníma atmosféru pilot, ktorý sa po roku vracia na miesto svojej premiéry?
Človek sa vyzná v organizácii aj pomeroch. Tým viac si to môže užiť a všímať si okolie. Nie všade bol tento motoristický podnik vítaný. Tento rok bolo menej účastníkov, na štart do Buenos Aires prišlo omnoho menej ľudí ako vlani do Rosaria.
Asistenčné kamióny štartujú do etapy ako posledné. Jazdia síce rovnaké trasy ako pretekárske autá, ale v prípade potreby im poskytujú technickú pomoc. Ako často bolo treba vašu?
Toyota fungovala veľmi dobre. Drobné poruchy posádka odstránila skôr, ako sme sa k autu dostali my. Najvážnejší problém nastal v etape, ktorá sa akurát jazdila bez asistencie. Toyote odišla predná poloos a šesť hodín sa pri nej nikto nezastavil. Zdržanie stálo posádku niekoľko desiatok priečok v poradí.
Fotogalériu z Rely Dakar 2015 si pozrite v rubrike Pressfoto v článku
http://novezamky.sme.sk/c/7736400/zlato-z-dakaru.html >>
S kamiónom sme čakali na konci rýchlostnej skúšky. Ako napotvoru nefungovalo ani satelitné spojenie. Obávali sme sa, že nedôjdu do bivaku a vypadnú z rely. Už sme to chceli vzdať, ale okolo jedenástej večer sme sa nakoniec dočkali.
Asistenčné kamióny majú na dojazd iné limity. Pri vážnej servisnej akcii dokonca na druhý deň nemusia ani vyštartovať na etapu. My sme však absolvovali všetky.
Vlani ste museli po súčiastkach skladať náboje kolies. Ako zvládla Tatra svoj druhý ročník?
Na rozdiel od vlaňajška som ju mal celý rok na starosti a pripravoval som ju komplet sám. Dakar zvládla úplne bez problémov. Odpadlo nám len rameno predného stabilizátora, čo bola bežná únava materiálu. Až sa niektorí chodili pozerať, prečo v bivaku nič vážne neopravujeme.
Ktorý úsek Dakaru bol pre vás najťažší?
Poriadne drsná bola prvá dunová etapa z Antofagasty do Iquique. Mám skúsenosti s africkými dunami. Sú malé, ale náročné, pretože sa sypú ako múka. Juhoamerické sú tuhšie, ale majú extrémne výšky. Predstavte si lievik hlboký skoro 50 metrov s klesaním cez 45 stupňov. Na druhej strane – to isté hore. Vojdete dnu a tam trčí možno dvadsať áut. My sme to vyšli možno na desiaty krát na takmer sfúknutých pneumatikách. Na to už potrebujete prax z Afriky a riadny výkon, aby ste 11-tonový kamión odtiaľ vyviezli.
Vyskytli sa aj extrémne situácie?
Čakali sme na „ostré“ súťažné auto a práve tie najhoršie duny sme museli absolvovať v noci. Vtedy neviete, kedy komu vyleziete na chrbát. Treba len dve veci – maximálnu ostražitosť a držať sa vyjazdených stôp. Od najhoršieho vás vtedy delí niekedy len dávka šťastia.
Česká osádka, čo prišla do bivaku pred zotmením, avizovala, že tie duny nemáme šancu prejsť. My sme to ako jediné asistenčné auto dokázali a do bivaku sme prišli okolo jednej po polnoci. Ostatní to radšej obišli po normálnej ceste.
Vravievali ste, že na každej rely sa zvyknete aspoň raz „zahrabať“. Aký máte priemer po tohtoročnom Dakare?
Vlani sme kopali dvakrát, tento rok sme absolvovali bez toho. Možno pomohlo, že v aute jazdím už druhý rok a lepšie poznám jeho vlastnosti. Zavážili aj moje osobné skúsenosti – na Tatre mám najazdené skoro tri milióny kilometrov.
Ako ste nakoniec dopadli?
Urobili sme taký malý rozruch, pretože od polovice pretekov ostatní zistili, že v poradí postupujeme dopredu. Medzi kamiónmi sme skončili na 29. mieste, našu kategóriu asistenčných kamiónov sme vyhrali s osemhodinovým náskokom pred druhým v poradí. Skončili sme nad naše očakávania.
Po vlaňajšom druhom mieste ste sa teda stali neoficiálnym majstrom sveta v rely kategórii asistenčných kamiónov. Kam sa ešte dá postúpiť?
Vždy je čo vyhrať. Aj víťazstvo nad sebou sa ráta. Uvidíme, či aj na budúci rok budeme spolupracovať s nejakým tímom a či bude vôbec nejaká kategória asistenčných kamiónov. Teraz ma čaká príprava auta s obytnou nadstavbou na rely do Grécka, kde budeme tiež robiť asistenciu.
Zľava Kolomý, Kasák, Kolář a Miškolci plus dve Tatry z Dakaru - zostava, aká sa na Slovensku ešte nestretla. Foto: (Imrich Hrabovský)
Majstri rely kamiónov si stále ctia duch pôvodného Dakaru
Na besedu prišla zostava, aká na Slovensku asi ešte nebola.
SEMEROVO. V roku 1977 sa Thiery Sabine stratil v púšti. Štyri dni zažíval strach a bojoval o život. Dva roky nato s priateľmi sadli za volanty a riadidlá a vyštartovali z Paríža do Dakaru. V etapách pretekali a nedarovali si ani meter. Ale ak sa niekto ocitol v problémoch, pomáhali mu.
Majstri rely
V sobotu 28. marca sa na besede v Semerove stretla zostava, aká na Slovensku hádam ešte nebola. Spoločnú akciu tímov Rally OZ, Buggyra Tatra a Bonver Dakar Teamu zorganizoval Robert Kasák, víťaz kategórie asistenčných kamiónov na aktuálnom ročníku Rely Dakar.
Spolu s ním zasadli za stôl Martin Kolomý (Buggyra Tatra – jeden z najúspešnejších českých pretekárov, siedmy v kategórii kamiónov), Jaroslav Miškolci (navigátor Tomáša Vrátného z Bonver Dakar Teamu, víťaz Silk Way Rally) a navigátor Roberta Kasáka Jaroslav Kolář.
Mnohé sa zmenilo, ale duch zostal
„Na tento okamih som čakal od roku 2003. Dôvodom je dakarský duch, ktorý tu dnes vidím,“ skonštatoval moderátor Vojto Morávek, účastník niekoľkých vrcholných rely kamiónov.
Od počiatku Rely Dakar sa technika vyvíjala až k obrovským dvojmotorovým špeciálom s výkonom 1 200 koní a rýchlosťou 225 km/h. Až nakoniec päť kamiónov Jana de Rooya neprešlo v Lisabone technickou kontrolou a usporiadatelia oznámili, že Rely Paríž – Dakar 2008 sa ruší. Tajné služby Francúzska údajne neodporúčali jazdiť v Mauretánii vzhľadom na tamojšie nepokoje.
Zmenilo sa dejisko a neskôr aj charakter Dakaru. Dnes žije paralelným alebo skôr schizofrenickým životom, dodal Vojto Morávek.
(MA)
