STREKOV. Na XII. Strekovskom festivale kalkýša päťčlenná porota a obecenstvo ochutnali až 24 kalkýšov.
Pochádza z Požitavia
Keltýš (kalkýš) pochádza z Požitavia. Tradične sa konzumoval v predveľkonočnom pôstnom období, kedy si ľudia po dlhej zime potrebovali doplniť vitamíny.
Týmto jedlom ich získali priamo z prírody, uvádza sa v pôvodnom recepte. Keltýš je jedlo známe na celom území Maďarska aj medzi Sikulskými Maďarmi v Rumunsku. Jeho najčastejší názov na Žitnom Ostrove je kőttés. Výraz je odvodený od slova klíčky, klíčiť, liahnuť sa.
Jar znamená klíčky
Jar znamená klíčky a klíčenie. Naši predkovia jedli toto jedlo na jar, pretože jedli podľa princípov prírody.
Je to jedinečné, lahodné, ale pritom jednoduché jedlo. Snažíme sa ho pripravovať len v pôstnom období, ako to bolo voľakedy zaužívané. Zdravá energetická bomba, chutiaca ako med a bohatá na bielkoviny a vitamíny B pripomína detstvo, keď nám ho robievali staré mamy. Toto jedlo sa robí iba pred Veľkou nocou, je plné energie a možno zaberá aj proti jarnej únave.
Z raže a pšenice
Na prípravu kalkýša potrebujeme 1 kg raže a 1 kg pšenice, ktorú musíme prebrať a zbaviť nečistôt. Umyjeme a namočíme ich na 24 hodín do studenej vody.
Do prúteného košíka vložíme veľkú čistú plachtu a do nej vložíme umyté obilniny. Košík položíme na hrniec, do ktorého bude odtekať voda. Košík však nemôže byť vo vode namočený. Minimálne 5-krát denne treba prelievať cez zbožie vodu a vylievať z hrnca, aby sa nezdusilo. Zrno nepremiešavajme! Vhodná je izbová teplota okolo 15°C, preto nie je vhodné robiť kalkýš v lete.
Časť rozdáme susedom
O 6 – 7 dní, keď sú klíčky asi dvojcentimetrové, vyberieme valadienku z košíka a naklíčené zbožie pomelieme na mlynčeku. Zmes zalejeme asi desiatimi litrami vody a dobre premiešame rukami. Odstránime šupky a klíčky – mláto sa používa pri varení piva alebo sa hodí lichve.
Tekutinu precedíme cez husté sito, a tak vznikne základ na výrobu kalkýša. Z týchto desiatich litrov tekutiny si necháme len dva, ostatné rozdáme susedom.
Záujem o kalkýš bol veľký. Foto: (FM)
Cesto bude vrieť
Na dva litre tekutiny spotrebujeme 1 kg múky, najlepšie zmes hrubej a polohrubej múky. Zmiešame dokopy tak, aby sa neporobili „glocky“, cesto by malo byť hustejšie.
Nalejeme do vysokého pekáča, avšak len do polovice, pretože cesto bude vrieť a bublinkovať. Navrch nalejme ešte 1 dl kalkýšovej vody, ktorá vytvorí chrumkavú škrupinu ako z medu. Túto milujú najmä deti. Vylejeme do pekáča, formy, starších hrnčekov, remosky a pečieme pri teplote 200 °C 1,5 až 2 hodiny.
Ako krupicová kaša
Počas pečenia občas premiešame, aby sa hmota rovnomerne upiekla. Celé to dostane stredne hnedú farbu, pečením naberie slad z klíčkov.
Upečený má mať hustotu asi ako krupicová kaša, ibaže je hnedý. Záleží už len od chuti: niekto ho má rád svetlejší a tekutejší, niekto zasa tmavší a pripečenejší.
Dar ako „manna nebeská“ je dosť pracný, ale stojí to za to. Preto robíme väčšie množstvo. Časť podarujeme blízkym (ako sa to robievalo v minulosti) a časť dokonca normálne zamrazíme.
Ocenenie najlepších. Foto: (FM)
Putovný pohár zostal doma
Po vybratí z mrazničky ho potom treba nechať iba pri izbovej teplote rozmraziť. Je rovnako chutný a výživný.
Zlatý kalkýš – Putovný pohár dostala Rozália Süttőová zo Strekova. Cenu Zlatý kalkýš dostali: Katarína Süttőová, Júlia Tóthová, Erika Szendiová zo Strekova, Erika Grenteková zo Svodína. Cenu obecenstva dostal Viktor Laczkó zo Svodína.
