NOVÉ ZÁMKY. Galéria umenia Ernesta Zmetáka pripravila aj tento rok stretnutia s obľúbenými osobnosťami a autormi slovenskej literárnej scény v cykle autorských čítaní s názvom Umenie a prelínanie. Prvá osobnosť tohto roku, Ivan Štrpka, vošiel do miestnosti plnej obdivovateľov stískajúcich zbierky z jeho fantazijno-rozprávkového života.
Zakázaný autor
Narodil sa v Hlohovci, v učiteľsko-úradníckej rodine, vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor slovenčina – španielčina. Pracoval v Geologickom ústave, v Československej televízii v Bratislave ako dramaturg večerníčkov pre deti a ako redaktor a šéfredaktor vo viacerých literárnych časopisoch (naposledy v Romboide). Spolupracoval na hudobných projektoch Deža Ursinyho ako básnický textár. Venuje sa tiež prekladaniu zo španielčiny a portugalčiny.
Je spoluzakladateľom legendárnej básnickej skupiny Osamelí bežci (spolu s I. Laučíkom a P. Repkom). V 70. rokoch mu bola pre jeho politické názory pozastavená publikačná činnosť na 15 rokov. Nedávno však predstavil svoje nové dvojzväzkové súborné dielo Básne II, kde je zhrnutých osem autorových kníh, ktoré vyšli od roku 1969 do 1997.
Báseň na tiché čítanie
,,Toto súborné dielo ôsmich samostatných zbierok bolo vydané takmer bez zmien ,čiže aj s básničkami, ktoré boli cenzúrou a mocenskými zásahmi vynechané alebo zmenené. Pre mňa sú to archeologické vykopávky, ale už v normálnej podobe.“ Hovorí Ivan Štrpka o svojej ,,zakázanej zbierke“.
Básne sú značne poznačené dobou, no niet pochýb, že v nich nájdeme aj odpoveď na dnešné problémy. ,,K napísaniu ma nakopli okolnosti. Pre mňa bol základ rôzny kontext, siete, súvislosti. Bola to súčasť hry, ale nie nalinkovaná. Tie slová sú aj isté znaky a symboly.“
Pri intelektuálnom type básnika, akým Štrpka nesporne je, si nie vždy vystačíme s „pocitovým čítaním”. Nič, čo dáva do textov, sa tam väčšinou neobjavuje náhodne. Sám hovorí, že svoje básne nedokáže prečítať nahlas, pretože by kládol dôraz na isté vety, čo nie je dobré. V čitateľovi naozaj zostáva iba čosi nejasné, nepresné, čo nie je schopný rekonštruovať dokonca ani len do približného tvaru. Práve tým však vyvoláva zaujímavú nostalgickú atmosféru predrevolučného života.
Našiel si svojich obdivovateľov
Štrpka však nezabúda ani na humor a iróniu, ktorá je obsiahnutá nielen v jeho básnických zbierkach, ale aj súkromnom živote. Niekoľkominútové záchvaty smiechu ozývajúce sa miestnosťou sú jasným dôkazom jeho jedinečného humoru, ktorý nepochybne dostal čitateľov každého veku. Študenti a mladí ľudia, ktorí sa tu v utorkový podvečer stretli, sú dôkazom toho, že básne slovenského autora nie sú ľahostajné novej generácii. O to viac ak sa dotýkajú našej histórie a ponúkajú ,,zákulisný“ pohľad na vtedajšiu spoločnosť.
