ŠTÚROVO. Dňa 4. februára sa Dr. Michalovi Guhrovi dostalo v mestskom múzeu v Štúrove veľkej cti. Štúrovské múzeum na čele s jeho riaditeľom Júliusom Juhászom, Slovenské olympijské a športové múzeum Slovenského olympijského výboru s riaditeľkou Dr. Zdenkou Letenayovou a OK Nové Zámky zorganizovali expozíciu od Tatier po Chamonix.
Po príhovore primátora Eugena Szabó bolo a bude k videniu rovný mesiac množstvo dobových lyžiarskych a turistických predmetov ako aj, medaile, pamätné listy či preukazy Dr. Guhra.
MUDr. Michal Guhr (* 17. marec 1873)(† 23. august 1933) lekár, priekopník lyžovania sánkovania a turistiky vo Vysokých Tatrách.
Michal Guhr (mladší) bol synom veľkoslavkovského roľníka Michala Guhra, majiteľa pozemkov vo Vysokých Tatrách a pod nimi. Promoval v roku 1897, ako lekár na vnútorné choroby.
V roku 1898 stáva vedúcim vodoliečebného ústavu a od roku 1899 aj vedúcim lekárom Tatranskej Polianky. Tatranskú Polianku premenil z neprosperujúcej turistickej osady na moderné liečebné stredisko TBC.
Lekárska činnosť
Michal Guhr využíval medzi sezónu na študijné cesty. Navštívil Davos, kde študoval metódy a indikácie klimatickej liečby a absolvoval lyžiarsky výcvik. Po príchode to Vysokých Tatier zaviedol celoročnú liečbu pacientov.
V kúpeľnom dome, prvom vyhrievanom teplovodným ústredným kúrením vo Vysokých Tatrách, poskytoval vodné kúry. Tatranskú Polianku využívali na liečebný pobyt pacienti s chorobami štítnej žľazy, neurózami, málokrvnosťou, neinfekčnými chorobami pľúc a Basedowou chorobou.
Dňa 2.decembra 1907 bol daný do prevádzky prvý trakt Guhrovho sanatória, dvojposchodová budova, v ktorej bolo 55 izieb, kúpeľne, hala, jedáleň, hudobný salón, laboratória a ordinácia. Od roku 1907 bola v liečebni celoročná prevádzka.
V roku 1914 uhorské ministerstvo vojny vyčlenilo sanatórium pre potreby vojenského lazaretu. Po prvej svetovej vojne sa M. Guhr orientoval na liečbu TBC. V roku 1925 rozšíril lôžkovú časť a od roku 1929 sa venoval predovšetkým liečbe Basedowej choroby.
Športová činnosť
Michal Guhr veľkú časť svojho života venoval športovej činnosti, najmä lyžovaniu. Zo Švajčiarska si priniesol bohaté skúsenosti, ktoré uplatňoval počas svojho pôsobenia v Tatranskej Polianke. Organizoval lyžiarske kurzy nielen pre pacientov a návštevníkov liečebných kúpeľov, ale sa venoval, počas prvej svetovej vojny, aj horským oddielom uhorskej armády.
Prvý verejný lyžiarsky kurz usporiadal v roku1910. Zorganizoval prvé verejné skokanské preteky na malom mostíku nad Tatranskou Poliankou. Víťaz Bruno Weiss skočil na lyžiach deväť a pol metra. Neskôr nad osadou v ústí Velickej doliny postavil veľký skokanský mostík, na ktorom lyžiari skákali až 60 metrov.
Guhr bol veľkým propagátorom lyžiarskej turistiky, bol delegátom Zväzu lyžiarov Československa na Olympijských hrách v rokoch 1924, 1928,1932. V roku 1907 nechal cestu k Sliezskemu domu upraviť na 3 200 m dlhú rekreačnú sánkarskú dráhu. O 55 rokov ju prestavali na 4 km dlhú sánkarskú a bobovú dráhu, kde sa konali i medzinárodné súťaže.
V zime 1932-33 vyrástlo v Tatranskej Polianke klzisko o rozlohe2 000 m2. Michal Guhr sa venoval turistike, horolezectvu a záchrannej službe. V roku 1913 vytvoril Tatranské dobrovoľné záchranné združenie, ktoré až do jeho úradného rozpustenia roku 1919 aj sám viedol. Zaslúžil sa o stavbu terajšej Bilíkovej chaty na Hrebienku. Chatu sprístupnili v roku 1934po smrti Dr. Guhra a do roku 1948 niesla jeho meno.
Autor: MÁRIO VÖRÖS
