Na Luciu sa mali začať robiť takzvané Luciine stolčeky, prácu na nich bolo treba ukončiť do Štedrého dňa. Kto si vzal taký stolček na polnočnú omšu a sadol si naň za oltár do magického kruhu urobeného trojkráľovou kriedou, tomu sa mali zjaviť všetky strigy z okolia obrátené chrbtom k oltáru.
Preč s bosorkami
Medzi ochranné prostriedky proti strigám patrilo vykropenie hospodárskych budov svätenou vodou či vykresľovanie kruhov trojkráľovou kriedou. Pomáhať mala konská lebka zakopaná pod prah, prípadne ježko, čierna mačka alebo krtko.
Na odpudzovanie bosoriek sa používali špeciálne masti, ktoré sa robili z drvenej čakanky, kostí netopiera a diviačieho sadla. Hmota sa naniesla na maštaľné vráta alebo domové dvere, potreli ňou žľaby, z ktorých pil dobytok. Medzi rozšírené zvyky patrilo rituálne odháňanie bosoriek buchotom, rozbíjaním starého riadu. Až do Štedrého dňa sa preto chlievy zamykali, aby sa tam nedostal cudzí človek.
Čo sa nesmelo
S Luciou sa spájali aj zákazy. Na Luciu sa nesmelo ani priasť, lebo by vraj zahnisali prsty. Pre ženy to bol teda povolený deň oddychu, ale ani gazdovia nechodili do lesa, aby sa vyhli nešťastiu. Na Luciu sa z domu nič nemalo požičiavať, ale ani pýtať. Od Lucie až do Vianoc sa nesmeli jesť strukoviny, kto tento zákaz porušil, mohol dostať vredy.
Ako vymiesť zlo
V ten deň sa chodilo s „luckami“, čo boli zvyčajne štyria - piati mladí muži, ktorí chodili oblečení v bielej plachte so zamúčenou tvárou. Navštevovali najmä domy, kde mali mladé dievčatá, aby si mohli „tajne“ obzrieť domácnosť svojej vyvolenej, či si dokáže udržiavať poriadok.
Krídlom z husi potom symbolicky vymetali zlo z kútov, oprášili nábytok. Lucie dostávali za to odmenu – vajcia, mak, orechy. S „luckami“ niekde chodievali aj ženy, ale skôr sa verilo, že ženy prinášajú v ten deň do domu nešťastie.
Hľadanie ženícha
Na sviatok svätej Lucie sa praktizovala aj ľúbostná mágia. Medzi najrozšírenejšie veštecké úkony patrilo písanie lístočkov - na dvanásť Luciiných lístočkov si ženy písali mužské mená, jeden zostal čistý. Každý deň dievča hodilo jeden lístoček do ohňa bez prečítania. Až ten posledný lístoček si na Štedrý deň prečítalo, malo na ňom byť meno jej súdeného ženícha. Keď bol čistý, znamenalo to, že sa dievča nevydá.
Kohút alebo sliepka
V ten deň sa zvyklo aj búchať na kurník. Ak sa ako prvý ozval kohút, tak sa dievka mala ten rok vydať, ak sliepka, tak ešte nie. Ženích mal prísť z tej strany, z ktorej sa rozbrechal ráno prvý pes. Od Lucie sa spávalo na mužských nohaviciach, takto sa mala dievčaťu prisniť tvár milého.
Párty zvaná derele
Slávnosť Lucie sa končila takzvaným derele, spoločnou hostinou v kúdeľovej izbe, kde sa schádzala mládež súca na ženbu a vydaj. Nebola to hlučná zábava, len také špásovanie. Každý niečo doniesol, dnes by sme to nazvali párty.
Autor: ZU
