NITRIANSKY HRÁDOK. V piatok oficiálne otvorili archeopark Slovenská Trója. V prvej etape tu osadili sedem informačných tabúľ s údajmi o výnimočnej archeologickej lokalite európskeho významu.
Slovenská Trója spala
„Hrávali sme sa tu už ako chlapci a vždy si ju pamätám v takomto zanedbanom stave. Našli sa tu významné nálezy, boli tu odborníci z Unesco, ale roky sa o ňu nik nezaujímal,“ povedal pre MY Erik Kliment, iniciátor projektu archeoparku.
Návrh najprv vypracoval ako tému Stredoškolskej odbornej činnosti na šurianskom gymnáziu. Neskôr s ním prostredníctvom občianskeho združenia Šurianski jazdci uspel v grantovom programe nadácie Orange, ktorá sumou dvetisíc eur financovala výrobu a osadenie tabúľ. O ostatné sa postarali dobrovoľníci.
„Z tých minulých tu zostala len jedna tabuľa, aj to dosť zanedbaná. Najprv bolo treba vypíliť náletové dreviny, vykosiť porast a celkovo upraviť terén. Pomáhali mi dobrovoľní hasiči z Nitrianskeho Hrádku, členovia občianskeho združenia Šurianski jazdci a ďalší dobrí ľudia,“ povedal Erik Kliment.
Vďaka mladým
Riaditeľka šurianskeho gymnázia Alžbeta Danielová mu na slávnosti odovzdala ďakovný list za reprezentáciu školy a realizáciu projektu.
„Vieme, aké vzácne miesto tu máme a vieme, akú si zaslúži úctu – veď kedysi tu pri archeologických vykopávkach pomáhali aj niektorí gymnazisti. Ale dnes je málo tých, ktorí sami priložia ruku k dielu. Sme hrdí na študenta, ktorý dokázal zapáliť seba aj ostatných,“ povedala A. Danielová.
Fotogalériu si môžete pozrieť v článku
http://novezamky.sme.sk/c/7519411/fotogaleria-otvorenie-archeoparku-v-nitrianskom-hradku.html >>
Autorom myšlienky poďakoval aj viceprimátor Šurian Igor Bartovič, ktorý pomáhal pri realizácii projektu od jeho vzniku. „Dnes otvárame prvú etapu archeoparku. Myšlienka má pokračovať budovaním historických obydlí z čias, kedy táto lokalita žila. Jej význam si naplno uvedomíme, keď sem budú prichádzať naše deti a návštevníci z okolia. Želám si, aby sa chýr o Šuranoch niesol aj za hranice regiónu,“ povedal.
„Vďaka mladým nadšencom, ktorí sa do diela pustili, sa Šurany môžu stať miestom, kam budú chodiť turisti a neskôr aj jazdci po cyklotrasách,“ povedal nastupujúci primátor Šurian Marek Oremus. „Mladej tvorivej skupine v čele s Erikom Klimentom budem nápomocný ako primátor aj ako poslanec Nitrianskeho samosprávneho kraja,“ dodal.
Už sem môžu poslať návštevníkov
Archeopark slávnostne otvoril viceprimátor igor Bartovič, nastupujúci primátor Marek Oremus a riaditeľ šurianskeho mestského kultúrneho strediska Miroslav Eliáš, ktorý okrem poskytol texty na informačné tabule.
„Doteraz táto lokalita spala. Návštevníkov mestského múzea, ktorí sa zaujímali o miesto nálezu Hrádockej Venuše, sme sem radšej ani neposielali. Dnes už určite môžeme,“ povedal M. Eliáš pre MY.
Vo výstavbe archeoparku chcú pokračovať malým amfiteátrom a replikami historických obydlí ľudí rôznych kultúr, ktoré lokalitu v dávnej minulosti obývali. Mohli by sa tu konať aj stretnutia historických remesiel.
Po slávnostnej časti si návštevníci prezreli expozíciu dokumentov a archeologických nálezov zo Slovenskej Tróje. Okrem iného tu objavili aj sošku Veľkej matky (Magna mater), ktorá bola vyobrazená na slovenskej dvojkorunovej minci.
Exponáty a dokumenty pôvodne vystavovali v objekte kultúrneho zariadenia Nitriansky Hrádok. V súčasnosti sú inštalované na prízemí tunajšej materskej školy.
Z Á M E Č E K - SLOVENSKÁ TRÓJA
ŠURANY– časť Nitriansky Hrádok
Európsky významná archeologická lokalita tellového charakteru na sprašovom ostrohu v záplavovom území, pri ústí dvoch ramien rieky Nitry, evidovaná ako Hradisko Zámeček - praveká osada, vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku 17. júla 1963.
Prvý archeologický výskum tu vykonal zakladateľ slovenskej archeológie prof. Jan Eisner v roku 1923. V rokoch 1981-1960 tu prebiehal do tej doby najväčší archeologický výskum v dejinách Slovenska, ktorý viedol riaditeľ Archeologického ústavu SAV doc. Anton Točík.
Kultúrne vrstvy s nálezmi predstavujú miestami hrúbku 4 až 5 metrov.
Na základe početnosti nálezov, ich významu a intenzite osídlenia nazvali slovenskí archeológovia túto lokalitu Slovenskou Trójou.
Najvýznamnejším archeologickým predmetom obdobia mladšej doby kamennej, ktorý zároveň preslávil túto lokalitu je keramická soška Hrádockej venuše - Magna Mater – Veľká Matka, objavená počas výskumu v roku 1950, má výšku 27 cm. Je to významný prejav matriarchálnej spoločnosti s kultom plodnosti.
Pravdepodobne pôvodná rozloha lokality 22-tisíc m2 bola nenávratne zničená stáročným odplavovaním riekou a ťažbou hliny na výrobu tehál pre miestnych obyvateľov, až zostala necelá tretiny pôvodnej rozlohy hradiska.
Naposledy odstránili jeho časť až po výskumoch pre účel regulácie rieky Nitry.
Dňa 26. Júla 1960 navštívilo Zámeček 120 členov medzinárodnej konferencie UNESCO a počas výskumov aj mnohí archeológovia z viacerých krajín Európy.
Tematické zameranie ďalších informačných panelov:
• Panel 2: Neolit – mladšia doba kamenná - Lengyelská kultúra
• Panel 3: Eneolit – neskorá doba kamenná - Badenská kultúra
• Panel 4: Doba bronzová – Maďarovská kultúra
• Panel 5: Latén – mladšia doba železná
• Panel 6: Sťahovanie národov a Slovania.
MIROSLAV ELIÁŠ
