NOVÉ ZÁMKY. Martinovi pred dvanástimi rokmi diagnostikovali celiakiu – intoleranciu na lepok. Po desiatich rokoch sa k nej pridružil i Diabetes Melitus 1- cukrovka. Nasledovala dlhá cesta, plná obmedzení, diét, prísneho režimu a hospitalizácií. Vtedy iba dvojročnému dieťaťu bolo ťažké vysvetliť, prečo sa jeho život od iných tak veľmi líši.
Chlapca s tak ťažkým zdravotným handicapom by sme si väčšinou predstavovali ako utiahnutého a smutného žiaka, ktorému sa o svojom zdraví bude len veľmi ťažko hovoriť. Martin je však sebavedomý študent, chlap ako hora , ktorý nielenže predstavil samého seba ako osobnosť, ale aj celý svoj životný príbeh a prístroje, ktoré mu zjednodušujú každodenný život.
,,Cukrovku 1. typu mám diagnostikovanú tri roky. Tento rok som upadol do hypoglykemickej kómy a aj práve preto som prešiel z tzv. inzulínových pier na inzulínovú pumpu. Je to moderná technická pomôcka podobná malému hudobnému prehrávaču. Mám ju kanylou zavedenú do tela, podľa predvoleného programu mi 24 hodín dávkuje inzulín, čiže s ňou „žijem“ neustále. Vďaka nej a podkožným senzorom mám cukor vždy pod kontrolou,“ hovorí Martin Nociar.
Sladká pliaga a ešte k tomu bez pšenice
,,Cukrovka mi vôbec nevadí. Jem ešte viac ako predtým - šesťkrát denne, či som hladný alebo nie. Musím mať prísny režim - v určité časy a predpísané množstvo potravín. Kvôli celiakii však nemôžem zjesť nič, čo obsahuje pšeničný slad.“
Martin už dokonale vie, čo mu škodí a čo naopak, pomáha. Poučil nás dokonca aj o jednoduchých a zložených sacharidoch, aj o ich uvoľňovaní či vplyvu na organizmus. ,,Cukor si meriam minimálne šesťkrát denne. Napríklad dnes ráno som mal nízku glykémiu. Takéto stavy však už viem zvládať sám.“ dodáva.
Martinova mama berie zdravotné bremeno s pokorou. Hovorí, že len vďaka nezištnej pomoci okolia a častokrát aj cudzích ľudí zvláda každý jeden deň s úsmevom.
„Odkedy mám inzulínovú pumpu, starám sa viac-menej o seba sám. Som rád, že som mamu mohol odbremeniť aspoň od takýchto starostí.“
Z novozámockej druhej ligy až do Holandska...
Martin sa už niekoľko rokov venuje futbalu. Z Palárikova sa dostal na polročné hosťovanie do Nových Zámkov. Hovorí, že jeho zdravotný handicap ho pri športe nijak neobmedzuje, práve naopak, pomáha. Spomedzi žiakov z celého Slovenska si Martina vyhliadla firma Medtronic Slovakia, ktorá každoročne organizuje podujatia pre deti s diabetom.
Na fotografii štvrtý zľava.
„Sú to úžasní ľudia, vďaka ktorým takéto skvelé podujatia vznikajú. Ľudia, ktorých si na ulici nik pre ich skromnosť ani nevšimne . Hlavne Tomáš Beňo a Radka Machová hocikedy ochotne pricestujú, aby navštívili Martina a pomohli mu, napríklad nastreliť senzor,“ hovorí Bea Hrušovská Nociarová.
...Na majstrovstvá sveta
Martin svoju cestu do Holandska opisuje veľmi skromne. „Vedeli, že hrám druhú ligu v Nových Zámkoch. Pozvali ma na výberový tréning do Žiliny, kde som reprezentačných trénerov asi zaujal a spomedzi 40 žiakov ma vybrali.“
Po tréningu na Pasienkoch jedenásťčlenné družstvo odletelo do Holandska. Zo širokého okolia Nových Zámkov bol Martin jediný, čo sa do reprezentačného tímu dostal.
Tohtoročné majstrovstvá pre deti od 10 do 14 rokov sa konali 20. až 24. augusta v holandskom meste Arnhem, v športovom národnom centre Papendal, Slovenské družstvo sa spomedzi 12 krajín umiestnilo na krásnom piatom mieste.
Za reprezentáciu vďačíme aj študentovi novozámockého gymnázia Martinovi Nociarovi. Je presvedčený, že na majstrovstvá sa dostane aj na budúci rok - v ešte silnejšej a najmä staršej zostave žiakov.
