ŠURANY. Je to galéria ako každá iná: historické fotografie, obrázky, portréty, plagáty, rôzne drobné exponáty. Lenže uprostred tohto historického sveta posedávajú ľudia, popíjajú kávičku, čaj, pivo, víno, občas aj niečo tvrdšie. Nie je to kaviareň v galérii, ale galéria v pohostinstve na železničnej stanici v Šuranoch.
Aby sa nepozerali na holé steny
Majiteľ pohostinstva Jozef Lőbb sa cíti v pohode na križovatke niekoľkých svetov – muzeálneho, historického, vlakového, obrázkového, obchodného, pohostinského. Hovorí, že sa od detstva zaujímal o zemepis, dejepis, lietadlá a vlaky. Učarovali mu cestopisy o Afrike od Zikmunda a Hanzelku. Ako šesťročný ešte nevedel čítať, ale veľmi sa mu páčili opálené exotické krásky na kriedovom papieri.
V dvanástich na dejepise zistil, že nič nie je také, ako sa píše. Po večeroch pri domácej pálenke dospelí spomínali na druhú svetovú vojnu. Budúci majiteľ pohostinstva natŕčal uši a zbadal, že učivo v škole sa vôbec sa nezhoduje s tým, čo rozprávali priami účastníci novodobých dejín.
Z vlakov a lietadiel mu zostali už iba vlaky pri staničnom pohostinstve. Majiteľom je 24 rokov, ale zásahy do priestorov urobil až po vysporiadaní majetkových vzťahov.
„Keď zákazník čumi na prázdne steny, môže ho prejsť aj chuť niečo konzumovať. V staničnom hostinci to pociťujeme ešte viac. Cestujúci chcú čakanie na vlak stráviť čo najpríjemnejšie. Ak niečo zaujme ich pozornosť, aj čas preletí rýchlo. A nabudúce sa určite zastavia opäť,“ vysvetľuje Jozef Lőbb.
Majiteľ vo svojej galérii. Foto: (IEP)
Záujem o históriu a osobnosti
Pred takmer pätnástimi rokmi začal interiér hostinca pretvárať podľa svojich predstáv. Na steny hostinca zavesil obrázky a fotografie. Najväčšiu pozornosť priťahovali portréty viac alebo menej známych osobností. Návštevníci sa pýtali, kto to je, ako majiteľ zohnal tieto fotografie. Návštevníci často otvárali „vedeckú diskusiu“ o osobnostiach na fotografiách. Tak sa rozohnili, že pomaly zmeškali vlak.
„Čudovali by ste sa, koľko ľudí pozná zaujímavé fakty zo života našich a zahraničných politikov, vedcov, hercov, umelcov,“ tvrdí J. Lőbb.
Člen izraelského komanda
Momentálne v hostinci vystavuje približne 150 obrázkov a ďalších 100 má ešte v depozite. „Stalo sa, že si pomýlili osoby na fotografiách, ale napriek tomu o nich rozprávali dosť nepravdepodobné historky,“ podčiarkol J. Lőbb.
„Pred niekoľkými rokmi jeden cestujúci, ktorý po roku 1969 emigroval do Izraela, zbadal portrét Goldy Meyrovej (bývala premiérka Izraela – pozn. aut). Keďže žiaden návštevník nevedel, kto je a čím sa preslávila, urobil pre nich skutočnú fantastickú prednášku.
Fotogalériu si môžete pozrieť v rubrike Pressfoto v článku
http://novezamky.sme.sk/c/7438467/galeria-v-pohostinstve.html >>
Potom mi porozprával, že krátko po odchode do Izraela musel narukovať do armády. V roku 1972 bol v radoch izraelského komanda, ktoré likvidovalo arabských atentátnikov na izraelské olympijské družstvo v Mníchove. Pýtal som sa, či si občania Izraela pamätajú, že ich armádu cvičilo bývalé Časkoslovensko. Zamyslel sa a povedal vetu, ktorú si zapamätám navždy: „Židia v Izraeli majú vtipy na každý národ a štát a robia si z nich srandu. Jediný štát, na ktorý som v Izraeli nepočul vtip alebo posmešky, je Československo.“
Originál Mony Lisy?
Jozef Lőbb spomenul, že niektorí zákazníci nespoznávajú na obrázku ani Monu Lisu.. Jeden z mierne „povzbudených“ zákazníkov však prisahal, že má doma dokonca originál.
Jozef Lőbb prezradil, že Monu Lisu tu má preto, že obdivuje ľudí, čo po sebe zanechali niečo pre ľudstvo. Medzi jeho najväčších favoritov renesancie patrí Leonardo da Vinci a Michelangelo Buonarroti:
„Celé Toskánsko je vyšperkované ich dielami a dielami ich žiakov. Je to jedno múzeum pod holým nebom. Dodnes žijú z toho, čo tam títo géniovia zanechali vďaka Mediciovcom,“ tvrdí.
Falošní partizáni a iné omyly
Majiteľ hostinca hovorí, že denno-denne tu zaživa humor spojený s exponátmi netradičnej galérie. „Jeden občan o dvoch fotkách nad pultom tvrdil, že sú na nich partizáni z čias druhej svetovej vojny, ktorí oslobodili susednú obec Lipová. Fígeľ je však v tom, že na záberoch je môj svokor s bratom.
"Falošní" partizáni. Foto: (IEP)
Svokor v roku 1945 ešte len navštevoval meštianku. Svokrov brat bol zasa dôstojníckym sluhom generála Čatloša a jeho rodičia robili všetko pre to, aby sa nedostal na východný front. Takže žiadni partizáni to neboli,“ usmieva sa Jozef Lőbb.
„Občas sa vyznamenajú aj deti. Dvaja mladí nadšenci dejepisu presviedčali svoju matku, že na jednom obrázku je vyobrazený Ján Žižka – má vojenskú uniformu a jedno oko zalepené. Lenže na obrázku je izraelský generál a politik Moše Dajan... Chalani trochu netrafili historické obdobie a krajinu,“ hovorí J. Lőbb.
„Prednášky“ z histórie
V galérii sú obrazy aj- jemne povedané - veľmi kontroverzných historických postáv Mussoliniho alebo Hitlera. „Bol to masový vrah, dement, ale zapísal sa do histórie a preto sa našlo miesto aj preňho,“ vysvetľuje majiteľ hostinca – galérie.
Na stenách už nie je miesto pre nové obrazy a fotografie. Majiteľ hostinca začal vytvárať klasický muzeálny depozit..
Unikátna galéria na železničnej stanici v Šuranoch určite nie je jedinou na Slovensku. Je pestrá, bohatá a vzbudzuje záujem návštevníkov. Popri občerstvení sem-tam dostanú menšie „prednášky“ z histórie a zamyslia sa o minulosti a súčasnosti rodnej krajiny a celého sveta.
