Čipka je prejavom tvorivosti a vynaliezavosti práve slovenských žien, ktoré si ňou už od pradávna zdobili svoje príbytky či odevy.
NOVÉ ZÁMKY. Knižnica Antona Bernoláka predstavila v utorok 6. októbra práce Krúžku paličkovanej čipky pri Jednote dôchodcov Slovenska.
V súčasnosti je však tento druh tradičného umenia pomerne málo známy. Práve to bol dôvod, prečo sa ženy z krúžku paličkovanej čipky rozhodli ukázať svoje výtvory širokej verejnosti.
Kde sa vzala, tu sa vzala
Technika prehadzovania a kombinovania párov nití sa na Slovensku objavila už v 16 storočí. V 18. storočí dosiahla významné postavenie v odevnej a textilnej kultúre Európy. Najvyšší rozmach dosiahlo čipkárstvo v nasledujúcom storočí. Okrem malých dielničiek vznikali kurzy paličkovej čipky a postupne aj výstavy v Európe, ale aj v Rusku či USA. Slovenská čipka tak prenikla do celého sveta. Autorky Novozámockej paličkovej čipky sa stretávajú v krúžku pri Jednote dôchodcov Slovenska. Je obdivuhodné s akou energiou a láskou sa dôchodkyne venujú svojej ľudovej záľube.
Vernisáž výstavy obohatil aj spevácky zbor Seniorka, ktorý predviedol ľudové piesne v sprievode gitary a harmoniky.
Na začiatku boli štyri
Prvé čipky vznikali v centre voľného času a niekedy aj v obývačke jednej zo žien. Spočiatku len štyri spolu tvorili všakovaké doplnky či výšivky. Učili sa z kníh, časopisov alebo výstav, ktoré navštevovali aj mimo Slovenska. Keďže v Nových Zámkoch a okolí sa tradičná čipka nezachovala, námety a inšpirácie hľadali na zahraničných trhoch. Priateľky ich na železničnom nástupišti zdravili vetou Kam zase idete?
Dnes ich je už vyše 15. Ako sa od svojich skromných začiatkov vypracovali, treba posúdiť podľa aktuálnej výstavy v Knižnici Antona Bernoláka. Navštíviť ju môžete v každý pracovný deň od 9:00 do 17:00 h až do 31. októbra.
