Šuriansky cukrovar je fenomén, ktorý fungoval skoro 150 rokov a ešte štrnásť rokov po uzavretí stále rezonuje v povedomí obyvateľov mesta a okolia.
ŠURANY. Od rokov 2010 - 11 začal túto tému spracovávať aj Miroslav Eliáš. V roku 2012 vyšla o cukrovare reprezentatívna publikácia, mestské múzeum ďalej zhromažďuje predmety a dokumenty o histórii cukrovaru.
Ku kilogramovému baleniu cukru priamo z dielne pribudli do múzea aj dve kilá originálneho bielo-červeno-zlatého balenia šurianskej múky, ktoré našli priamo v mlynských laboratóriách.
Maketa historickej podoby cukrovaru
V roku 2012 si pripomenuli výročie položenia základného kameňa cukrovaru. V tomto roku je 160. výročie prvej kampane, ku ktorému v múzeu pribudla maketa cukrovaru spred 100 rokov.
„Má päť komínov. Štyri stáli ešte po vojne, ale podoba liehovarského komína sa zachovala len na troch – štyroch fotkách,“ hovorí M. Eliáš.
Maketa podoby, v akej ho nikto skutočne nemohol vidieť. Ale obsahuje všetky objekty. Foto: (MA)
„Autenticky presne takto cukrovar nikdy nemohol vyzerať. Vždy niečo pristavovali a museli zbúrať. Na makete sme prerušili koľajnice vlečky, aby sme mohli zachovať budovu liehovaru.
Maketa má aj budovu rafinérie, ktorá od roku 1 856 vyrábala čistý biely rafinovaný cukor. V 19. storočí bola na dnešnom území Slovenska jedinou - surový cukor na spracovanie sem zvážali skoro 30 rokov.“
Šurianska repa do knihy
V roku 2013 v Maďarsku vyšla reprezentatívna takmer 500 stranová publikácia o dejinách cukrovarníctva. Autori sa zmieňujú aj o cukrovaroch z dnešného slovenského územia.
Uverejnili niekoľko obrázkov zbierkových predmetov šurianskeho múzea. Motív repy z priečelia šurianskeho cukrovaru dokonca zaradili na obal knihy.
